15. kapitola
Povinnosť silných vo viere
1 My, silní, povinní sme teda znášať slabosti nevládnych, a nie v sebe mať záľubu. 2 Každý z nás nech myslí na svojho blížneho, aby mu to bolo na dobro, na budovanie. 3 Veď ani Kristus nemal záľubu v sebe, ale - ako je napísané: Potupovania tých, čo ťa hanobia, padli na mňa. 4 Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a skrze útechu Písem mali nádej. 5 A Boh trpezlivosti a útechy nech vám dá byť jednomyseľnými medzi sebou podľa Ježiša Krista, 6 aby ste jednou mysľou a jednými ústami oslavovali Boha a Otca nášho Pána Ježiša Krista. Jednota kresťanov
7 Preto prijímajte sa vospolok, ako nás aj Kristus prijal na oslávenie Boha. 8 Hovorím totiž, že sa Kristus stal služobníkom obrezaných pre pravdu Božiu, aby potvrdil zasľúbenia (dané) otcom; 9 a že pohania oslavovali Boha za milosrdenstvo, ako je napísané: Preto velebiť Ťa budem medzi pohanmi a spievať žalmy Tvojmu menu. 10 A zase hovorí (Písmo): Radujte sa, pohania, spolu s Jeho ľudom. 11 A zase: Chváľte Pána všetky národy a velebte Ho všetci ľudia. 12 A zase Izaiáš hovorí: Bude koreň Jesseho, a v Toho, kto povstane vládnuť nad národmi, budú dúfať národy. 13 Boh nádeje nech vás naplní všetkou radosťou a pokojom vo viere, aby ste sa mocou Ducha Svätého rozhojňovali v nádeji. Osobné správy
14 Aj ja som presvedčený o vás, bratia moji, že aj vy ste plní dobrotivosti, naplnení každou známosťou a schopní aj napomínať sa navzájom. 15 Ale napísal som vám, bratia, o niečo smelšie, rozpomínajúc sa na vás podľa milosti, ktorej sa mi dostalo od Boha: 16 aby som bol služobníkom Krista Ježiša medzi pohanmi vo svätej službe pri evanjeliu Božom, aby sa pohania stali príjemnou obeťou posvätenou Duchom Svätým. 17 Vo veciach Božích môžem sa teda chváliť Kristom Ježišom. 18 Neodvážim sa totiž hovoriť niečo, čo by Kristus na získanie pohanov k poslušnosti nebol vykonal skrze mňa slovom a skutkom, 19 mocou znamení a zázrakov v moci Ducha Svätého. Takže počnúc od Jeruzalema a zôkol-vôkol až po Ilýriu rozšíril som evanjelium Kristovo. 20 A tak pokladal som si za česť zvestovať evanjelium nie tam, kde Kristus bol známy, aby som nebudoval na cudzom základe, 21 ale ako je napísané: Tí, ktorým nič nebolo zvestované o Ňom, uvidia Ho, a tí, čo neslýchali, porozumejú. Návšteva v Ríme
22 Preto som bol často hatený prísť k vám. 23 Teraz však, keď v týchto krajoch už niet pre mňa pole práce, a od dlhých rokov prechovávam túžbu prísť k vám, 24 (aj prídem), keď pôjdem do Španielska. Dúfam totiž, že vás pri precestovaní vidím a že ma tam odprevadíte, keď najprv trochu medzi vami pookrejem. Cesta do Jeruzalema
25 Teraz však odchádzam do Jeruzalema v službe (tamojších svätých). 26 Macedónia a Achája totiž uznali za dobré urobiť nejakú zbierku pre chudobných svätých v Jeruzaleme. 27 Uznali to za dobré a sú im to aj povinné. Lebo keď sa (bývalí) pohania stali účastnými ich duchovných pokladov, oni sú zase povinní poslúžiť im aj hmotnými darmi. 28 Len čo to vykonám a zapečatím zbierku, pôjdem cez vaše mesto do Španielska. 29 A viem, že keď prídem k vám, prídem s plnosťou požehnania evanjelia Kristovho. 30 Prosím vás, bratia, pre nášho Pána Ježiša Krista a pre lásku Ducha: spolu so mnou zápaste o mňa pred Bohom v modlitbách, 31 aby som bol vytrhnutý (z rúk) neposlušných v Judsku a aby moja služba pre Jeruzalem bola príjemná svätým, 32 aby som tak s radosťou prišiel k vám, ak bude vôľa Božia, a odpočinul si s vami. 33 Boh pokoja nech je so všetkými vami. Amen.