7. kapitola
1Keď chcem zmeniť údel svojho ľudu, keď chcem uzdraviť Izrael, vychádza najavo hriech Efrajima i neresť Samárie. Lebo pášu podvody, zlodej sa vlamuje do domu, na ulici plieni húf lupičov. 2Ale neuvážia, že sa pamätám na všetky ich zločiny; ich činy ich teraz obkľučujú, dostali sa pred moju tvár. 3Svojou nešľachetnosťou obveseľujú kráľa a svojou lžou kniežatá. 4Všetci sú cudzoložníci, sú ako rozpálená pec, ktorú pekár prestáva prehrabúvať, keď už zamiesil cesto, pokiaľ nenakysne. 5V deň nášho kráľa od sily vína chorejú kniežatá. Naťahuje ruku k posmievačom. 6Lebo ich srdce horí pre ich zákernosť; po celú noc spí ich hnev, ráno horí ako planúci oheň. 7Všetci sú rozpálení ako pec, takže si požierajú vládcov. Všetci ich králi padli, nikto z nich nevolá ku mne. 8Efrajim sa mieša s národmi; Efrajim sa stal neobráteným posúchom. 9Jeho silu cudzozemci stravujú, on to však nebadá; aj šediny ho obsypali, on to však nebadá. 10Pýcha Izraela svedčí proti nemu; ale nevracajú sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, a pritom všetkom Ho nehľadajú. 11Efrajim je ako holubica, prostá, bez rozvahy. Privolali Egypt, išli do Asýrie. 12Keď pôjdu, rozprestriem na nich svoju sieť, pozrážam ich ako nebeských vtákov, potrestám ich pre ich nešľachetnosť. 13Beda im, že odbehli odo mňa. Záhuba na nich! Bočia odo mňa! Ja ich chcem vykúpiť, oni však hovoria o mne lži. 14Nevolajú ku mne zo srdca, ale zavýjajú na svojich lôžkach. Robia si krvavé zárezy kvôli obiliu a muštu, bočia odo mňa. 15Ja som ich poučoval a ramená im posilňoval, ale oni proti mne zlé vymýšľajú. 16Obracajú sa k Baalovi, sú ako záludný luk. Ich kniežatá padnú mečom pre svoj zlostný jazyk. To im bude na posmech v Egypte.