11. kapitola
Hospodinova láska premáha nevďačnosť Izraela
1 Keď bol Izrael mladý, zamiloval som si ho; z Egypta som povolal svojho syna. 2 Čím viac som ich volal, tým viac odchádzali odo mňa. Obetovali baalom a kadili tesaným modlám, 3 hoci ja som učil chodiť Efrajima, ja som ich brával za ruky, ale nepoznali, že ja som ich uzdravoval, 4 priťahoval som ich ľudskými putami a povrazmi lásky. Bol som im ako tí, čo obľahčujú jarmo na ich lícach, nakláňal som sa k nim a kŕmil som ich. 5 Navrátia sa do Egypta, ale ich kráľom bude Aššúr, lebo sa nechceli vrátiť ku mne. 6 Meč bude zúriť po ich mestách, skoncuje s ich synmi a požerie ich pre ich predsavzatia. 7 Ľud môj sa trvalo odvracia odo mňa, preto je predurčený pre jarmo, ktoré nik nenadvihne. 8 Ako by som sa ťa mohol vzdať, Efrajim, ako by som ťa vydal napospas, Izrael? Ako by som ťa mohol vydať ako Admu, naložiť s tebou ako s Ceboímom? Srdce sa obracia vo mne, súčasne pohol sa môj súcit. 9 Nenaplním svoj pálčivý hnev, nezničím opäť Efrajim. Však som ja Boh, a nie človek, Svätý uprostred teba, a neprídem so zlosťou. 10 Pôjdu za Hospodinom. On bude revať ako lev. Keď bude revať, pribehnú s chvením synovia od západu. 11 Priženú sa s chvením z Egypta ako vták, ako holubica z Asýrie, dám im bývať vo vlastných domoch - znie výrok Hospodinov.