Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

2. kapitola

Nehemiáš dostane povolenie vrátiť sa a stavať hradby

1 V mesiaci nísan v dvadsiatom roku kráľa Artaxerxa, keď víno bolo práve pred ním, zdvihol som víno a podal kráľovi. Nebýval som smutný v jeho prítomnosti.
2 Kráľ sa ma opýtal: Prečo máš smutnú tvár, veď nie si chorý? Nebude to nič iné ako žiaľ v srdci. Vtedy som sa veľmi preľakol. 3 Odpovedal som kráľovi: Nech žije kráľ naveky! Ako by som nebol smutný, keď mesto, kde ležia hroby mojich otcov, je v rozvalinách a jeho brány sú strávené ohňom? 4 Nato mi kráľ povedal: Čo tým myslíš? Ja som sa však medzitým modlil k nebeskému Bohu. 5 Povedal som kráľovi: Ak sa kráľovi páči a ak je tvoj služobník milý pred tebou, pošli ma do Judska, do mesta hrobov mojich otcov, aby som ho vybudoval. 6 Nato sa ma kráľ opýtal - kráľovná mu sedela práve po boku: Dokedy ti potrvá cesta a kedy sa vrátiš? Kráľ uznal za správne poslať ma, keď som mu povedal, koľko to potrvá. 7 Potom som tam povedal kráľovi: Ak sa páči kráľovi, nech mi dajú listy pre miestodržiteľov za Veľriekou, aby mi dali precestovať, kým nedôjdem do Judska, 8 a list Ásáfovi, dozorcovi kráľovského lesa, aby mi dal dreva na zhotovenie hrád na brány, na bránu hradu, na chrámový hrad a na hradby mesta ako aj na dom, do ktorého mám vojsť. Kráľ mi vyhovel, lebo dobrotivá ruka Božia bola nado mnou. 9 Tak som prišiel k miestodržiteľom za Veľriekou a predložil som im kráľove listy. Kráľ poslal totiž so mnou dôstojníkov a jazdcov. 10 Keď sa o tom dopočul Sanballat Chórónsky a ammónsky sluha Tóbijá, nesmierne ich mrzelo, že prišiel človek, ktorý sa snaží o blaho Izraelcov.

Nočná obhliadka múrov Jeruzalema

11 Keď som došiel do Jeruzalema, pobudol som tam tri dni.
12 Potom som v noci vstal, ja i niekoľko málo mužov so mnou. Ale nikomu som neoznámil, čo mi vnukol môj Boh urobiť pre Jeruzalem. Nemal som so sebou nijaké zviera okrem toho zvieraťa, na ktorom som jazdil. 13 V noci som vyšiel Údolnou bránou k Dračiemu prameňu až k Hnojnej bráne a skúmal som hradby Jeruzalema, ktoré boli samá trhlina, a ktorého brány boli spálené. 14 Prešiel som k Pramennej bráne a ku Kráľovskému jazeru, no zviera nemalo kadiaľ prejsť so mnou. 15 Preto som pešo vystupoval údolím za noci a skúmal hradby. Potom som sa obrátil a vošiel Údolnou bránou; tak som sa vrátil. 16 Ale predáci nevedeli, kam som šiel, ani čo robím. Židom: kňazom, šľachticom a predákom, ani ostatným robotníkom som totiž dovtedy nič neoznámil.

Rozhodnutie vybudovať hradby

17 Potom som im povedal: Vidíte zlé položenie, v ktorom sa nachádzame, že Jeruzalem je zborený a jeho brány sú spálené. Nože, postavme hradby Jeruzalema, aby sme neboli ďalej na posmech.
18 Potom som im rozprával o ruke môjho Boha, ako dobrotivo vládla nado mnou, i o kráľových slovách, ktoré mi riekol. Nato povedali: Vzchopme sa a dajme do stavby. Potom priložili ruky k dobrému dielu. 19 Keď to počuli Sanballat Chórónsky, ammónsky sluha Tóbijá a Arab Gešem, posmievali sa nám, opovrhovali nami a vraveli: Do čoho sa to púšťate? Chystáte azda vzburu proti kráľovi? 20 Nato som im odvetil: Sám nebeský Boh nám dá úspech, a my, Jeho služobníci, sa dáme do toho a budeme stavať; ale vy nemáte podiel, ani právo, ani pamiatku v Jeruzaleme.