13. kapitola

Vylúčenie Ammóncov a Moábcov

1 V tom čase čítali ľudu verejne z knihy Mojžišovej a našli v nej napísané, že Ammónec a Moábec nikdy nesmie vstúpiť do zhromaždenia Božieho,
2 pretože Izraelcom nevyšli v ústrety s chlebom a vodou, ale najali proti nim Bileáma, aby ich preklínal; ale náš Boh zmenil kliatbu na požehnanie. 3 Keď počuli zákon, oddelili od Izraela všetkých miešancov. 4 Predtým kňaz Eljášíb, ktorý bol nad komorami domu nášho Boha a bol príbuzný Tóbijovi, 5 zariadil mu veľkú komoru. Predtým tam ukladali pokrmové obete, kadidlo, nádoby, desiatky obilia, muštu a oleja, čo patrilo levítom, spevákom a vrátnikom, ako aj dávky pre kňazov. 6 Pri všetkom tom som nebol v Jeruzaleme. V tridsiatom druhom roku babylonského kráľa Artaxerxa som totiž odcestoval ku kráľovi, a po istom čase som si vyžiadal od neho voľno. 7 Keď som prišiel do Jeruzalema a dozvedel som sa o zlej veci, ktorú urobil Eljášíb - zariadil pre Tóbiju komoru na nádvorí domu nášho Boha - 8 veľmi sa mi to nepáčilo a dal som vyhodiť všetko Tóbijovo domáce náčinie z komory. 9 Prikázal som očistiť komoru a znova tam vniesť náčinie Božieho domu, pokrmové obete a kadidlo.

Úprava o desiatkoch

10 Dozvedel som sa ďalej, že levítom sa neodovzdávali príslušné diely, preto sa službukonajúci levíti a speváci rozutekali, každý na svoje pole.
11 Vtedy som pokarhal predstavených a opýtal som sa: Prečo je Boží dom opustený? Potom som ich zhromaždil a postavil na ich miesto. 12 Vtedy všetci Židia prinášali desiatky obilia, muštu i oleja do skladíšť pre zásoby. 13 Za skladníka nad skladišťami zásob som určil kňaza Šelemju, zákonníka Cádóka, z levítov Pedáju a za ich pobočníka Chánána, syna Zakkúrovho, vnuka Mattanjovho, lebo ich pokladali za spoľahlivých; oni mali rozdeľovať čiastky svojim bratom. 14 Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevytri moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe.

Proti znesväcovaniu sviatočného dňa

15 V tých dňoch som videl, že v Judsku v deň sviatočného odpočinku lisujú víno, zvážajú snopy, na osly nakladajú bremená a v deň sviatočného odpočinku privážajú do Jeruzalema aj víno, hrozno, figy a rozličný náklad. Varoval som ich toho dňa, keď predávali potraviny.
16 Týrčania, ktorí tam bývali, privážali v deň sviatočného odpočinku ryby a predávali rozličný tovar Júdejcom i v Jeruzaleme. 17 Vtedy som pokarhal judských šľachticov a opýtal som sa ich: Čo je to za neprístojnosť, ktorú pášete, keď znesväcujete deň sviatočného odpočinku? 18 Nerobili tak už vaši otcovia, takže náš Boh uviedol na nás aj na toto mesto všetku tú pohromu? Vy privolávate na Izrael ešte väčší hnev znesväcovaním sviatočného dňa odpočinku. 19 Akonáhle sa v bránach Jeruzalema začalo stmievať pred sviatočným dňom odpočinku, rozkázal som, aby zatvorili brány. Prikázal som tiež, aby ich neotvorili, len po sviatočnom dni. Spomedzi svojich sluhov som postavil niektorých k bránam, aby sa v deň sviatočného odpočinku nedostal dnu nijaký náklad. 20 Potom kupci a predavači rozličného tovaru prenocovali raz alebo dva razy mimo Jeruzalema. 21 Vtedy som ich napomenul a povedal im: Prečo nocujete pred hradbami? Ak to ešte raz urobíte, siahnem na vás. Od toho času neprichádzali v deň sviatočného odpočinku. 22 Levítom som prikázal, aby sa očisťovali, keď išli strážiť brány, aby sa sviatočný deň odpočinku svätil. Pamätaj na mňa, môj Bože, i preto, a zmiluj sa nado mnou pre svoju hojnú milosť.

Nútená rozluka manželstiev s cudzinkami

23 V tých istých dňoch som videl Židov, ktorí sa oženili s Ašdóďankami, Ammónčankami a Moábčankami.
24 Polovica ich synov hovorila ašdódsky, a nevedeli hovoriť židovsky, iba rečou niektorého iného národa. 25 Preto som ich pokarhal, zlorečil som im, zbil som niektorých mužov z nich, pochytil som ich a zaprisahal na Boha: Nevydávajte svoje dcéry za ich synov a neberte ich dcéry pre svojich synov, ani pre seba. 26 Či týmto nehrešil izraelský kráľ Šalamún? Medzi mnohými národmi nebolo kráľa, ako bol on, bol miláčikom svojho Boha a On ho ustanovil za kráľa nad celým Izraelom, a predsa aj jeho zviedli na hriech ženy cudzinky. 27 Či musíme o vás počuť, že pášete všetku túto veľkú neprístojnosť a že ste sa stali nevernými svojmu Bohu tým, že sa ženíte s cudzinkami? 28 Jeden zo synov Jójádu, syna veľkňaza Eljášíba, bol zaťom Sanballata Chórónskeho. Preto som ho odohnal od seba. 29 Pamätaj na nich, môj Bože, pre poškvrnenie kňazstva a pre zmluvu kňazov a levítov! 30 Tak som ich očistil od všetkého cudzozemského, zriadil som poriadok služby pre kňazov a levítov, každému podľa jeho činnosti, 31 i dodávanie dreva aj prvotín na určený čas. Pamätaj na mňa, Bože môj, k môjmu dobru!