9. kapitola
Uzdravenie ochrnutého
1 I vstúpil na loď, preplavil sa a prišiel do svojho mesta. 2 A hľa, priniesli k Nemu ochrnutého, ktorý ležal na nosidlách. Keď Ježiš videl ich vieru, povedal ochrnutému: Dúfaj, synu, odpúšťajú sa ti hriechy. 3 A hľa, niektorí so zákonníkov hovorili si sami pre seba: Tento sa rúha. 4 Ježiš poznal ich zmýšľanie, a riekol: Prečo zmýšľate zle v srdciach? 5 Čo je ľahšie povedať: Odpúšťajú sa ti hriechy? alebo povedať: Vstaň a choď! 6 Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi - hovorí ochrnutému: - Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov! 7 I vstal a odišiel domov. 8 Keď to zástupy videli, preľakli sa a zvelebovali Boha, že takúto moc dal ľuďom. Ježiš v dome Matúšovom
9 Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, videl človeka menom Matúš sedieť na colnici, a povedal mu: Nasleduj ma! A on vstal a nasledoval Ho. 10 Potom sedel v jeho dome za stolom, a ajhľa, prišli mnohí colníci a hriešnici, stolovali s Ježišom a s Jeho učeníkmi. 11 Keď to videli farizeji, povedali Jeho učeníkom: Prečo váš majster je s colníkmi a hriešnikmi? 12 Ježiš to počul a odpovedal: Nepotrebujú lekára zdraví, ale chorí. 13 Choďte teda a naučte sa, čo znamenajú slová: Milosrdenstvo chcem, a nie obeť; lebo neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov. 14 Vtedy prišli k Nemu Jánovi učeníci a hovorili: Prečo sa postíme my a farizeji, a Tvoji učeníci sa nepostia? 15 Odpovedal im Ježiš: Či ženíchovi družbovia môžu smútiť, dokiaľ je ženích s nimi? Ale prídu dni, keď im ženích bude odňatý, a potom sa budú postiť. 16 Nikto nepláta staré rúcho záplatou z nového súkna; veď taká záplata vydrapí aj z rúcha a diera bude ešte väčšia. 17 Ani nové víno nevlievajú do starých nádob, lebo sa roztrhnú nádoby, víno sa rozleje a nádoby sa pokazia; ale nové víno vlievajú do nových nádob, a oboje sa zachová. Jairova dcéra a chorá žena
18 Keď im toto hovoril, ajhľa, prišiel predstavený synagógy, poklonil sa Mu a povedal: Práve mi dcéra dokonala, ale poď, polož ruku na ňu a ožije. 19 Ježiš vstal, išiel s ním i so svojimi učeníkmi. 20 A tu žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, prišla odzadu a dotkla sa lemu Jeho plášťa; 21 povedala si totiž: Keď sa Mu len plášťa dotknem, ozdraviem. 22 Ježiš sa obrátil, a keď ju videl, riekol: Dúfaj, dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. I ozdravela žena v tú hodinu. 23 Keď Ježiš prišiel do domu predstaveného synagógy a videl tých, čo pískali, a hučiaci zástup, 24 povedal: Odíďte, lebo neumrelo dievča, ale spí. A vysmiali Ho. 25 Keď vyhnali zástup, vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. 26 I rozniesla sa povesť o tom po celej tej krajine. Uzdravenie dvoch slepcov
27 Keď Ježiš odchádzal odtiaľ, nasledovali Ho dvaja slepci, kričali a volali: Zmiluj sa nad nami, Syn Dávidov! 28 A keď vošiel do domu, prišli k Nemu tí slepci. Ježiš im povedal: Či veríte, že to môžem učiniť? Odpovedali Mu: Áno, Pane. 29 Nato sa im dotkol očí a povedal: Staň sa vám podľa vašej viery! 30 I otvorili sa im oči a Ježiš im pohrozil a povedal: Hľaďte, aby sa nikto nedozvedel o tom! 31 Ale oni vyšli a rozniesli povesť o Ňom po celej tej krajine. Uzdravenie nemého
32 Keď vychádzali, priniesli k Nemu nemého, posadnutého démonom. 33 Keď Ježiš vyhnal z neho démona, nemý prehovoril. Zástupy sa divili a hovorili: Nikdy nič podobného sa neobjavilo v Izraeli. 34 Ale farizeji povedali: Kniežaťom démonov vyháňa démonov. Žatvy je mnoho
35 Potom chodil Ježiš po všetkých mestách a dedinách, učil v ich synagógach, kázal evanjelium o kráľovstve a uzdravoval všetky neduhy a všetky choroby. 36 Keď uzrel zástupy, bolo Mu ich ľúto, že boli zmorené a bezmocné ako ovce, ktoré nemajú pastiera. 37 Vtedy povedal učeníkom: Žatvy je síce mnoho, ale pracovníkov málo, 38 preto proste Pána žatvy, aby vyslal pracovníkov na svoju žatvu.