22. kapitola
Podobenstvo o svadbe kráľovského syna
1 Ježiš hovoril im zase v podobenstvách: 2 Kráľovstvo nebeské je podobné človeku-kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi: 3 I poslal sluhov, aby povolali pozvaných na svadbu; ale nechceli prísť. 4 Poslal zase iných sluhov s odkazom: Povedzte pozvaným: Ajhľa, pripravil som hostinu, voly a kŕmny dobytok som pobil a všetko je hotové; poďte na svadbu! 5 Ale oni nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom 6 a ostatní pochytali jeho sluhov, zhanobili ich a pobili. 7 Kráľ sa rozhneval, poslal vojská, zahubil vrahov a ich mesto podpálil. 8 Potom povedal sluhom: Svadba je pripravená, ale pozvaní neboli jej hodní; 9 preto choďte na rázcestia a koho len nájdete, zavolajte na svadbu! 10 A sluhovia vyšli na cesty a pozháňali všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých. I naplnila sa svadobná sieň hodovníkmi. 11 Keď potom kráľ vošiel pozrieť sa na hodovníkov a uzrel tam človeka neoblečeného do svadobného rúcha, 12 povedal mu: Priateľu, ako si sem vošiel, keď nemáš svadobné rúcho? A on zanemel. 13 Vtedy povedal kráľ sluhom: Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho do vonkajšej tmy; tam bude plač a škrípanie zubov. 14 Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených. O dani
15 Vtedy prišli farizeji a radili sa, ako by Ho podchytili v reči. 16 Poslali k Nemu svojich učeníkov a herodiánov, a tí povedali: Majstre, vieme, že si pravdivý a ceste Božej podľa pravdy učíš a nedbáš na nikoho, lebo nehľadíš na osobu človeka. 17 Povedz nám teda, čo si myslíš: slobodno platiť cisárovi daň, a či nie? 18 Ježiš prezrel ich zlomyseľnosť a riekol: Čo ma pokúšate, pokrytci? 19 Ukážte mi peniaz, ktorým sa platieva daň. A oni Mu priniesli denár. 20 Spýtal sa ich: Čí je to obraz a nápis? 21 Odpovedali Mu: Cisárov. Tu im riekol: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božieho, Bohu. 22 Keď to počuli, zadivili sa, opustili Ho a odišli. O zmŕtvychvstaní
23 V ten deň prišli k Nemu sadukaji, ktorí hovorili, že nieto zmŕtvychvstania, a spýtali sa Ho: 24 Majstre, Mojžiš povedal: Keby niekto umrel bezdetný, jeho brat sa prižení k jeho manželke a splodí potomstvo bratovi. 25 Bolo u nás sedem bratov. Prvý sa oženil a umrel, a pretože nemal potomstvo, zanechal ženu bratovi; 26 podobne aj druhý aj tretí až do siedmeho. 27 A konečne po všetkých umrela aj žena. 28 A tak pri zmŕtvychvstaní ktorému z tých siedmich bude ženou? Veď všetci ju mali. 29 Odpovedal im Ježiš: Blúdite, pretože nepoznáte Písmo ani moc Božiu. 30 Lebo pri zmŕtvychvstaní sa ani neženia ani nevydávajú, ale sú ako anjeli Boží v nebi. 31 O zmŕtvychvstaní či ste nečítali, čo vám povedal Boh, ktorý hovorí: 32 Ja som Boh Abrahámov, Boh Izákov a Boh Jákobov. Boh nie je Bohom mŕtvych, ale živých. 33 Keď to zástupy počuli, veľmi sa divili Jeho učeniu. Suma zákona
34 Keď farizeji počuli, že umlčal sadukajov, zišli sa 35 a jeden z nich, znalý zákona, pokúšal Ho touto otázkou: 36 Majstre, ktoré je veľké prikázanie v zákone? 37 Odpovedal mu: Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou mysľou. 38 To je veľké a prvé prikázanie. 39 A druhé je mu podobné: Milovať budeš blížneho ako seba samého. 40 Na týchto dvoch prikázaniach sa zakladá celý zákon aj proroci. Čí syn je Kristus
41 A keď sa farizeji zhromaždili, spýtal sa ich Ježiš: 42 Čo si myslíte o Kristovi? Čí je syn? Povedali Mu: Dávidov. 43 Riekol im: Akože Ho teda Dávid môže nazývať v duchu svojím Pánom, keď hovorí: 44 Povedal Pán môjmu Pánovi: Posaď sa mi na pravici, dokiaľ Ti nepoložím pod nohy Tvojich nepriateľov? 45 Keď Ho teda Dávid Pánom nazýva, akože mu je synom? 46 A nikto Mu nevedel odpovedať ani slovo, ani sa Ho od toho dňa nikto neopovážil viac spytovať.