Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

15. kapitola

Umývanie rúk

1 Vtedy prišli k Ježišovi farizeji a zákonníci z Jeruzalema a spýtali sa Ho:
2 Prečo Tvoji učeníci prestupujú podanie starších? Veď si neumývajú ruky, keď jedia chlieb. 3 Odvetil im: A prečo vy prestupujete prikázanie Božie pre svoje podanie? 4 Veď Boh prikázal: Cti otca i matku! a: Kto by zlorečil otcovi alebo matke, nech umrie smrťou. 5 Ale vy hovoríte: Kto by povedal otcovi alebo matke: Čo by som ti bol povinný dávať, je darom (sľúbeným Bohu), 6 ten si, vraj, nemusí ctiť otca alebo matku. Takto ste kvôli svojej tradícii zbavili platnosti Božie slovo. 7 Pokrytci! Dobre prorokoval o vás Izaiáš: 8 Tento ľud ctí ma perami, ale jeho srdce je ďaleko odo mňa; 9 Darmo ma však uctievajú, keď ľudským príkazom učia ako učeniam (Božím). 10 Nato povolal k sebe zástup a povedal im: Počujte a rozumejte! 11 Nie čo vchádza do úst, poškvrňuje človeka, ale čo z úst vychádza, to poškvrňuje človeka. 12 Vtedy pristúpili učeníci a povedali Mu: Či vieš, že sa farizeji pohoršili, keď počuli, čo si povedal? 13 Odpovedal im: Každá rastlina, ktorú nesadil môj Otec, bude vykorenená. 14 Nechajte ich! Slepí vedú slepých; a ak slepý vedie slepého, obaja padnú do jamy. 15 Odvetil Mu Peter a požiadal Ho: Vysvetli nám toto podobenstvo. 16 Ježiš odpovedal: Či aj vy ste ešte vždy takí nerozumní? 17 Či nechápete, že všetko, čo vchádza do úst, ide do brucha a vyhadzuje sa do stoky? 18 Ale čo vychádza z úst, pochádza zo srdca, a to poškvrňuje človeka. 19 Lebo zo srdca pochádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhania. 20 Toto je, čo poškvrňuje človeka; ale s neumytými rukami jesť, to človeka nepoškvrňuje.

Kanaánka

21 Potom odišiel Ježiš a utiahol sa do krajov Týru a Sidonu.
22 A hľa, kanaánska žena prišla z oných končín a kričala: Zmiluj sa nado mnou, Pane, Syn Dávidov! Dcéra sa mi strašne trápi, posadnutá démonom. 23 On jej však neodpovedal ani slovo. I pristúpili učeníci a prosili Ho: Odbav ju, lebo kričí za nami. 24 Odvetil: Ja som poslaný len k strateným ovciam domu izraelského. 25 Ale ona prišla, padla Mu k nohám a prosila: Pane, pomôž mi! 26 On však odvetil: Nie je dobré vziať deťom chlieb a hodiť šteňatám. 27 Odpovedala Mu: Áno, Pane, ale veď aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov. 28 Na to jej povedal Ježiš: Ó, žena, veľká je tvoja viera. Nech sa ti stane, ako chceš! A ozdravela jej dcéra v tú hodinu.

Uzdravenia

29 Odtiaľ odišiel Ježiš, išiel popri jazere Galilejskom, vystúpil na vrch a tam si sadol.
30 Tu prišli k Nemu veľké zástupy, ktoré mali so sebou chromých, mrzákov, slepých, nemých a mnohých inakších; kládli Mu ich k nohám a On ich uzdravoval, 31 takže sa zástupy čudovali, keď videli, že nemí hovoria, chorí sú zdraví, chromí chodia a slepí vidia; i oslavovali Boha izraelského.

Ježiš nasýtil štyritisíc ľudí

32 Potom si Ježiš zavolal učeníkov a riekol: Ľúto mi tohto zástupu, lebo už tri dni zotrvávajú so mnou a nemajú čo jesť; a nechcem ich prepustiť hladných, aby nejako nepoomdlievali na ceste.
33 Povedali Mu učeníci: Kde vezmeme v tomto pustom kraji toľko chleba, aby sme nasýtili toľký zástup? 34 Ježiš sa ich opýtal: Koľko máte chlebov? Odpovedali: Sedem a niekoľko rybičiek. 35 Nato kázal zástupu posadiť sa na zem, 36 vzal tých sedem chlebov a tie ryby, dobrorečil, lámal a dával učeníkom a učeníci zástupom. 37 I jedli všetci, nasýtili sa a nazbierali zvyškov plných sedem košov. 38 Tých však, ktorí jedli, bolo štyritisíc mužov okrem žien a detí. 39 Potom rozpustil zástupy, vstúpil na loď a preplavil sa do končín Magdaly.