14. kapitola
Porada veľkňazov
1O dva dni mal byť hod veľkonočného baránka a slávnosti nekvasených chlebov. Veľkňazi a zákonníci hľadali, ako by Ho ľstivo zlapali a zabili. 2Hovorili totiž: Nie vo sviatok, aby nebola vzbura medzi ľudom!Pomazanie Ježiša v Betánii
3Keď bol v Betánii v dome Šimona Malomocného a sedel za stolom, prišla žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti z pravej nardy. Rozbila alabastrovú nádobu a masť Mu vyliala na hlavu. 4Ale niektorí sa medzi sebou rozhorčene rozprávali: Načo bola táto strata masti? 5Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a (tie) dať chudobným. I dohovárali jej. 6Ale Ježiš povedal: Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. 7Lebo chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť; ale mňa nemáte vždy. 8Čo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb. 9Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na celom svete bude sa zvestovať evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.Judášova zrada
10Nato Judáš, jeden z dvanástich, odišiel k veľkňazom, aby im Ho zradil. 11Ako to počuli, zaradovali sa a sľúbili mu dať peniaze. Hľadal teda vhodnú príležitosť, ako im Ho zradiť.Posledná večera
12V prvý deň nekvasených chlebov, keď zabíjali veľkonočného baránka, povedali Mu učeníci: Kde chceš, aby sme Ti šli pripraviť hod veľkonočného baránka? 13I poslal dvoch učeníkov a povedal im: Choďte do mesta, tam vás stretne človek, ktorý ponesie krčah vody; choďte za ním, 14a kam vojde, povedzte pánovi domu: Majster sa spytuje: Kde je pre mňa sieň, v ktorej mám jesť veľkonočného baránka so svojimi učeníkmi? 15A on vám ukáže veľkú dvoranu na poschodí, (už) pripravenú; tam nám ho pripravte. 16Učeníci vyšli a príduc do mesta, našli všetko tak, ako im povedal; i pripravili veľkonočného baránka. 17Keď sa zvečerilo, prišiel s dvanástimi. 18Ako sedeli za stolom a jedli, povedal Ježiš: Veru, hovorím vám, že jeden z vás, ktorý stoluje so mnou, ma zradí. 19Začali sa rmútiť a spytovali sa zaradom: Či ja? A iný: Či vari ja? 20Odpovedal im: Jeden z dvanástich, ktorý so mnou omáča v tej istej mise. 21Syn človeka síce ide, ako je napísané o Ňom; ale beda človeku, ktorý zrádza Syna človeka. Lepšie by bolo tomu človeku, keby sa nebol narodil. 22Keď jedli, vzal (Ježiš) chlieb, po žehnal, lámal a dával im hovoriac: Vezmite jedzte: Toto je moje telo. 23Potom vzal kalich, dobrorečil a dával im; a pili z neho všetci. 24Povedal im: Toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých. 25Veru, hovorím vám, že nikdy viac nebudem piť z tohto vínneho plodu až do onoho dňa, keď ho budem piť nový v kráľovstve Božom.Výstraha Petrovi
26Potom zaspievali (pieseň) a vyšli na Olivový vrch. 27I povedal im Ježiš: Všetci sa pohoršíte, lebo je napísané: Biť budem pastiera a rozpŕchnu sa ovce. 28Ale po svojom vzkriesení predídem vás do Galiley. 29Odpovedal Mu Peter: Ak sa aj všetci pohoršia, ale ja nie! 30Ježiš mu povedal: Veru ti hovorím, že dnes, tejto noci, skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. 31On však tým väčšmi zdôrazňoval: Čo by som aj umrieť mal s Tebou, nikdy Ťa nezapriem. Podobne hovorili všetci.Ježiš v Getsemane
32Potom prišli na miesto, ktoré sa volalo Getsemane. A povedal svojim učeníkom: Sadnite si tuto, kým sa pomodlím. 33Vzal so sebou Petra, Jakuba a Jána, začal sa desiť a cítiť úzkosť 34a povedal im: Veľmi smutná je mi duša, až na smrť; zostaňte tu a bdejte! 35A poodíduc trocha ďalej, padol na zem a modlil sa, aby odišla od Neho tá hodina, ak je to možné. 36A hovoril: Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty. 37Potom prišiel a našiel ich spať; i povedal Petrovi: Šimon, spíš? Či si ani za hodinu nemohol bdieť? 38Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia; duch je síce hotový, ale telo slabé. 39A zase odišiel a modlil sa tými istými slovami. 40Keď sa znova vrátil, našiel ich spať, lebo ich oči boli unavené; a nevedeli, čo Mu povedať. 41Prišiel aj po tretí raz a povedal im: A vy len spíte a odpočívate? Dosť, prišla hodina: ajhľa, Syna človeka vydávajú hriešnikom do rúk. 42Vstaňte, poďme! Ajhľa, priblížil sa môj zradca!Zajatie Ježiša
43Hneď nato, keď ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z dvanástich, a s ním zástup od veľkňazov, zákonníkov a starších s mečmi a kyjmi. 44Jeho zradca bol s nimi dohovorený; povedal im totiž: Ktorého pobozkám, ten je; chyťte Ho a spoľahlivo odveďte! 45Keď teda prišiel, hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: Majstre! A pobozkal Ho. 46Oni však položili ruky na Neho a zlapali Ho. 47Ale jeden z tých, čo stáli pri Ňom, tasil meč, udrel veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. 48Ježiš im povedal: Ako na lotra vyšli ste s mečmi a kyjmi, aby ste ma zlapali. 49Býval som deň čo deň medzi vami, učil som v chráme, ale nezlapali ste ma; ale to preto, aby sa naplnili Písma! 50I opustili Ho všetci a utiekli. 51A šiel za Ním mládenec, majúc len plachtu na holom tele; aj toho zlapali. 52Ale on, pustiac plachtu, ušiel nahý.Ježiš pred Kaifášom
53Potom odviedli Ježiša k veľkňazovi, kde sa zišli všetci veľkňazi, starší a zákonníci. 54Aj Peter Ho nasledoval zďaleka až do samého veľkňazovho dvora, kde si sadol medzi sluhov a ohrieval sa pri ohni. 55Veľkňazi a celá rada hľadali svedectvo proti Ježišovi, aby Ho usmrtili, ale nič nenašli. 56Mnohí síce falošne svedčili proti Nemu, ale ich svedectvá sa nezhodovali. 57Tu povstali niektorí a falošne svedčili proti Nemu takto: 58My sme Ho počuli hovoriť: Zborím tento chrám, rukami postavený, a vybudujem za tri dni iný, nie rukami postavený. 59Ale ani takto sa ich svedectvo nezhodovalo. 60Potom si zastal veľkňaz uprostred a spýtal sa Ježiša: Nič neodpovedáš na to, čo títo svedčia proti Tebe? 61Ale on mlčal a nič neodpovedal. Veľkňaz sa Ho znova spýtal: Si Ty Kristus, Syn toho Požehnaného? 62Ježiš povedal: Som, a uvidíte Syna človeka sedieť na pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. 63Nato si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: Či ešte potrebujeme svedkov? 64Počuli ste rúhanie. Čo o tom súdite? A všetci usúdili, že je hoden smrti. 65Tu niektorí začali pľuvať na Neho a zakryjúc Mu tvár, bili Ho po hlave a hovorili Mu: Prorokuj! Sluhovia ho prevzali a zauškovali.Peter zapiera Ježiša
66Keď bol Peter dolu vo dvore, prišla jedna zo služobných dievok veľkňazových 67a uzrúc Petra, ako sa zohrieva, pohliadla na neho a povedala: Aj ty si bol s tým Ježišom Nazaretským! 68On však zaprel hovoriac: Ani neviem, ani nerozumiem, čo vravíš. Potom vyšiel na nádvorie a kohút zaspieval. 69Keď ho uzrela služobná dievka, zase začala hovoriť tým, čo stáli okolo: Tento je z nich! 70A on znovu zaprel. O chvíľu tí, čo stáli okolo, znovu povedali Petrovi: Veru, z nich si, lebo si tiež Galilejec. Veď aj tvoja reč je podobná. 71Tu sa začal zaklínať a prisahať: Nepoznám toho človeka, o ktorom hovoríte. 72A hneď kohút druhý raz zaspieval. Vtedy si Peter spomenul na slová, ktoré mu povedal Ježiš: Skôr, ako kohút dva razy zaspieva, tri razy ma zaprieš. A dal sa do plaču.