10. kapitola
Bohatý mládenec
17 Keď vyšiel na cestu, pribehol ktosi k Nemu, a padnúc pred Ním na kolená, spýtal sa Ho: Čo robiť, dobrý Majstre, aby som bol dedičom večného života? 18 Ježiš mu povedal: Čo ma menuješ dobrým? Nikto nie je dobrý, jedine Boh. 19 Poznáš prikázania: Nezabiješ, nescudzoložíš, nepokradneš, nevydáš krivé svedectvo, nepoškodíš, cti si otca i matku: 20 Odpovedal Mu: Majstre, toto všetko som zachovával od mladosti. 21 Tu sa Ježiš zahľadel na neho, zamiloval si ho a povedal mu: Jedno ti chýba: choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi; potom príď vezmi kríž a nasleduj ma. 22 Ale on sa zarmútil pre tú reč, a odišiel smutný, lebo mal mnoho majetku. 23 Poobzeral sa teda Ježiš a povedal svojim učeníkom: Ako ťažko vojdú do kráľovstva Božieho tí, čo majú majetky! 24 Učeníci však žasli nad Jeho slovami. Ale Ježiš im znova odpovedal: Deti moje, ako ťažko je vojsť do kráľovstva Božieho tým, čo dúfajú v majetok. 25 Ľahšie je ťave prejsť uchom ihly, ako bohatému vojsť do kráľovstva Božieho. 26 Oni ešte väčšmi užasli a hovorili medzi sebou: Kto teda môže byť spasený? 27 Ježiš sa zahľadel na nich a povedal: U ľudí je to nemožné, ale nie u Boha; lebo u Boha je všetko možné. 28 Tu prehovoril Peter: Ajhľa, my sme všetko opustili a nasledovali sme Ťa! 29 Ježiš odvetil: Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto opustil dom alebo bratov alebo sestry, alebo matku alebo otca alebo deti, alebo pole pre mňa a pre evanjelium, 30 žeby nedostal sto razy toľko: teraz v tomto veku - keď aj s prenasledovaním - domy a bratov a sestry a matky a deti a pole, v budúcom veku však večný život.