20. kapitola
Otázka moci
1Stalo sa raz v tie dni, keď učil v chráme ľud a zvestoval evanjelium, že pristúpili k Nemu veľkňazi a zákonníci so staršími 2a povedali Mu: Povedz nám, akou mocou to robíš, alebo kto Ti tú moc dal? 3Odpovedal im: Aj ja sa vás opýtam na jedno slovo; povedzte mi: 4bol Jánov krst z neba, a či od ľudí? 5Oni však uvažovali medzi sebou a povedali si: Ak povieme, že z neba, odpovie: Prečo ste mu neuverili? 6Ak povieme, že od ľudí, ukameňuje nás všetok ľud, lebo je presvedčený, že Ján je prorok. 7Povedali teda, že nevedia odkiaľ. 8A Ježiš im povedal: Tak ani ja vám nepoviem, akou mocou to robím.O zlých vinohradníkoch
9Nato začal rozprávať ľudu toto podobenstvo: Jeden človek vysadil vinicu, prenajal ju vinohradníkom a odcestoval na dlhý čas. 10V čas (oberačky) poslal k vinohradníkom sluhu, aby mu dali z úrody vinice. Ale vinohradníci ho zbili a pustili naprázdno. 11Poslal druhého sluhu. Oni však aj toho zbili, zneuctili a pustili naprázdno. 12Poslal tretieho. Ale oni i tohto zranili a vyhodili. 13Vtedy povedal pán vinice: Čo robiť? Pošlem svojho milovaného syna. Jeho sa predsa len budú ostýchať. 14Ale vinohradníci, keď ho videli, poradili sa medzi sebou a povedali si: Toto je dedič; zabime ho, aby dedičstvo bolo naše. 15A vyhodili ho z vinice a zabili. Čo im teda urobí pán vinice? 16Príde, zahubí týchto vinohradníkov a vinicu prenajme iným. Keď to počuli, povedali: Nech sa to nestane! 17Ale On pozrel na nich a povedal: Čo znamená teda, čo je napísané, že kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa uholným kameňom? 18Každý, kto padne na tento kameň, doláme sa; na koho by však ten (kameň) padol, rozdlávi ho. 19Zákonníci a veľkňazi hľadeli položiť ruky na Neho v tú hodinu, lebo porozumeli, že o nich hovoril to podobenstvo, ale sa báli ľudu.O dani
20Sliedili teda za Ním a poslali špehúňov, ktorí sa pokrytecky vydávali za spravodlivých, aby Ho podchytili v reči a potom vydali vrchnosti a vladárovej moci. 21Opýtali sa Ho teda: Majstre, vieme, že bez okolkov hovoríš a učíš, a nedbáš na osobu, ale pravdivo učíš ceste Božej. 22Je nám dovolené platiť cisárovi daň, a či nie? 23On však prezrel ich úlisnosť a povedal im: 24Ukážte mi peniaz: čí má obraz a nápis? Odpovedali: Cisárov. 25Riekol im: Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu! 26I nemohli Ho podchytiť v reči pred ľudom a diviac sa Jeho odpovedi, zamĺkli.O zmŕtvychvstaní
27Potom pristúpili niektorí zo sadukajov, ktorí učili, že nieto zmŕtvychvstania, a pýtali sa Ho: 28Majstre, Mojžiš nám napísal: Keby niekomu umrel brat, ktorý mal manželku, a umrel by bez detí, nech si ju jeho brat vezme a splodí potomstvo bratovi. 29Bolo raz sedem bratov; prvý sa oženil a umrel bez detí. 30Tak (si vzal tú ženu) aj druhý, 31i tretí si ju vzal a podobne všetkých sedem, a umreli bez detí. 32Konečne umrela aj žena. 33Ktorému z nich bude teda pri vzkriesení manželkou táto žena, keďže ju mali za manželku siedmi? 34Odpovedal im Ježiš: Deti tohto veku sa ženia a vydávajú. 35Ale tí, čo boli uznaní za hodných dôjsť tamtoho sveta a vzkriesenia z mŕtvych, tí sa ani neženia, ani nevydávajú. 36Lebo ani umrieť nemôžu viac, pretože sú anjelom rovní a ako synovia vzkriesenia sú synovia Boží. 37Že však stávajú, na to aj Mojžiš upozornil pri onom kre, keď Pána nazýval Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Bohom Jákobovým. 38A Boh nie je (Bohom) mŕtvych, ale živých; lebo všetci Jemu žijú. 39Tu odpovedali niektorí zo zákonníkov: Majstre, dobre si povedal. 40Ale viac sa Ho na nič neodvážili spýtať.Čí syn je Mesiáš
41I povedal im (Ježiš): Ako môžu hovoriť o Mesiášovi, že je synom Dávidovým, 42keďže sám Dávid hovorí v knihe Žalmov: Pán povedal môjmu Pánovi: Posaď sa mi po pravici, 43dokiaľ Ti nepriateľov nepoložím za podnožku. 44Dávid Ho teda nazýva Pánom, a tak, ako mu je synom? 45Keď to všetko ľud počúval, povedal (Ježiš) učeníkom: 46Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodievajú v dlhých plášťoch, radi sa dajú pozdravovať na námestiach, obľubujú predné miesta v synagógach a prvé miesta na hostinách 47a vyžierajú domy vdov pod zámienkou dlhej modlitby. Títo prepadnú ťažšiemu súdu.