17. kapitola
Rozličné napomenutia
1 Potom hovoril svojim učeníkom: Nie je možné, aby zvody na hriech neprišli, ale beda tomu, skrze koho prichádzajú. 2 Lepšie mu mlynský kameň zavesiť na šiju a hodiť ho do mora, než aby zviedol na hriech jedného z týchto maličkých. 3 Dajte si pozor! Ak sa tvoj brat previní, pokarhaj ho; a ak učiní pokánie, odpusť mu. 4 A čoby sa sedem razy cez deň previnil proti tebe a sedem razy vrátil by sa k tebe a povedal by: Kajám sa! - odpusť mu. 5 Tu apoštolovia povedali Pánovi: Prispor nám viery! 6 Odpovedal Pán: Ak máte vieru ako horčičné zrno a poviete tejto moruši: Vytrhni sa s koreňom a presaď sa do mora! - poslúchne vás. 7 Keď niekto z vás má sluhu, ktorý orie alebo pasie, a vráti sa z poľa, či mu povie: Poď hneď a sadni si za stôl? 8 Či mu skôr nepovie: Priprav mi večeru, opáš sa a posluhuj mi, kým sa nenajem a nenapijem, a potom jedz a pi aj ty? 9 Či vari bude ďakovať tomu sluhovi, že urobil, čo mu rozkázal? Nemyslím! 10 Tak aj vy, keď vykonáte všetko, čo vám bolo prikázané, povedzte: Neužitoční služobníci sme! Čo sme boli povinní vykonať, vykonali sme. Uzdravenie desiatich malomocných
11 Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. 12 Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka 13 a pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami! 14 Keď ich videl, povedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení. 15 Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; 16 padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. 17 Ježiš odpovedal: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? 18 Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! 19 I povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila. Príchod kráľovstva Božieho
20 Keď sa Ho farizeji opýtali, kedy príde kráľovstvo Božie, odpovedal im: Kráľovstvo Božie nepríde tak, aby to ľudia pozorovali. 21 Ani nepovedia: Ajhľa, tuto alebo tamto je! Lebo, ajhľa, kráľovstvo Božie je medzi vami! 22 A učeníkom povedal: Prídu dni, že si budete žiadať vidieť jeden z dní Syna človeka, ale neuvidíte. 23 A povedia vám: Ajhľa, tam, ajhľa, tu! Nechoďte, ani sa nezháňajte (za ním). 24 Lebo ako blesk, keď sa zablýska, zasvieti od jedných končín pod nebom po druhé končiny pod nebom, tak bude Syn človeka v svoj deň; 25 ale prv musí mnoho trpieť a byť zavrhnutý týmto pokolením. 26 A ako bolo za dňov Nóachových, tak bude i za dňov Syna človeka. 27 Jedli, pili, ženili sa a vydávali až do dňa, keď Nóach vošiel do korábu; prišla potopa a zahubila všetkých. 28 Podobne, ako bolo za dňov Lótových: jedli, pili, kupovali a predávali, sadali, stavali, 29 a v ten deň, keď Lót vyšiel zo Sodomy, padol oheň a síra z neba a zahubili všetkých: 30 tak bude aj v onen deň, keď sa zjaví Syn človeka. 31 Kto v ten deň bude na streche a riad bude mať v dome, nech nezostupuje, aby si ho vzal, a kto na poli, nech sa tiež nevracia. 32 Pamätajte na Lótovu ženu. 33 Kto si hľadí zachovať život, stratí ho, a kto ho stratí, zachová si ho. 34 Hovorím vám: V tú noc budú dvaja na jednom lôžku; jeden bude vzatý, druhý ostane. 35 Dve budú spolu mlieť: jedna bude vzatá, druhá ostane. 36 Dvaja budú na poli; jeden bude vzatý, druhý ostane. 37 Odpovedali Mu: Kde, Pane? A On im riekol: Kde bude telo, tam sa zhromaždia i supy.