15. kapitola
Podobenstvo o stratenej ovci
1I približovali sa k Nemu samí publikáni a hriešnici, aby Ho počúvali. 2Ale farizeji a zákonníci reptali a hovorili: Tento hriešnikov prijíma a jedáva s nimi. 3Vtedy povedal im toto podobenstvo: 4Keby niekto z vás mal sto oviec a stratil by jednu z nich, či nenechá deväťdesiatdeväť na pustatine a nejde za stratenou, kým ju nenájde? 5A keď ju nájde, položí si ju s radosťou na plecia; 6potom, príduc domov, zvolá si priateľov a susedov a povie im: Radujte sa so mnou, lebo som si našiel stratenú ovcu. 7Hovorím vám: taká bude radosť v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie, ako nad deväťdesiatdeväť spravodlivými, ktorí nepotrebujú pokánie.O stratenom peniazi
8Alebo: niektorá žena má desať grošov. Keby stratila jeden, či nezažne sviecu, nezametá dom a nehľadá usilovne, dokiaľ (ho) nenájde? 9A keď ho nájde, zvolá si priateľky a susedy a povie: Radujte sa so mnou, lebo som na šla groš, ktorý som stratila. 10Hovorím vám: taká radosť býva pred anjelmi Božími nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie.O stratenom synovi
11A hovoril ďalej: Jeden človek mal dvoch synov. 12Mladší z nich povedal otcovi: Otče, daj mi podiel z majetku, ktorý mi patrí. A (otec) rozdelil im majetok. 13Po nemnohých dňoch zobral mladší syn všetko, odsťahoval sa do ďalekej krajiny a tam v hýrení premrhal si imanie. 14Keď už všetko premrhal, nastal v tom kraji veľký hlad a on začal núdzu trpieť. 15Išiel teda a uchytil sa u jedného z občanov toho kraja, a ten ho poslal na pole svine pásť. 16I žiadal si naplniť brucho odpadkami, ktoré žrali svine, ale nik mu nedal. 17Vtedy vstúpil do seba a povedal si: Koľko nádenníkov má hojnosť chleba u môjho otca, a ja tu hyniem hladom. 18Vstanem, pôjdem k otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i proti tebe 19a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov. 20I vstal a šiel k otcovi. Keď bol ešte ďaleko, uvidel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho. 21A syn mu povedal: Otče, zhrešil som proti nebu a proti tebe a nie som viac hoden menovať sa tvojím synom. 22Ale otec rozkázal sluhom: Prineste rýchlo najkrajšie rúcho a oblečte ho; dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy; 23potom vezmite vykŕmené teľa, zabite ho a jedzme a veseľme sa. 24Lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa. A začali sa veseliť. 25Starší syn bol na poli. Keď sa vracal a približoval k domu, počul hudbu a tanec. 26I zavolal si jedného zo sluhov a vyzvedal sa, čo je to. 27A ten mu povedal: Prišiel ti brat a otec zabil vykŕmené teľa, že ho dostal zdravého. 28Nato sa tento nahneval a nechcel vojsť. Ale otec vyšiel a prehováral ho. 29On však odpovedal otcovi: Pozri, koľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvojho rozkazu, ale nikdy si mi nedal ani kozliatko, aby som sa poveselil s priateľmi; 30keď však prišiel tento tvoj syn, ktorý ti prehýril majetok s neviestkami, zabil si mu vykŕmené teľa. 31Ale otec mu povedal: Dieťa moje, ty si vždy so mnou, a všetko, čo mám, je tvoje; 32ale patrilo sa nám veseliť a radovať. Lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil; bol stratený, a našiel sa.