13. kapitola
O pokání
1 V tom čase prišli niektorí a rozprávali Mu o Galilejcoch, krv ktorých zmiešal Pilát s ich obeťami. 2 Ježiš im odpovedal: Myslíte si, že títo Galilejci, keďže tak trpeli, boli väčší hriešnici, než všetci ostatní Galilejci? 3 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci podobne zahyniete. 4 Alebo myslíte si, že oní osemnásti, na ktorých padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci, než všetci ostatní, ktorí bývajú v Jeruzaleme? 5 Nie, hovorím vám; ale ak sa nebudete kajať, všetci takisto zahyniete. 6 A povedal toto podobenstvo: Ktosi mal figovník zasadený vo vinici. A prišiel hľadať ovocie na ňom, ale nenašiel. 7 Povedal teda vinohradníkovi: Ajhľa, už tri roky prichádzam a hľadám ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo aj tú zem kazí! 8 On mu však riekol: Pane, ponechaj ho ešte za rok, až ho okopem a pohnojím, 9 či by azda potom nepriniesol ovocie. Ak nie, vytneš ho. Uzdravenie ženy v sobotu
10 Potom učil v sobotu v synagóge. 11 A tu, ajhľa, bola žena osemnásť rokov posadnutá duchom nemoci, bola zhrbená a vôbec sa nemohla narovnať. 12 Keď ju Ježiš videl, zavolal ju k sebe a povedal jej: Žena, zbavená si svojej nemoci. 13 Položil na ňu ruky a ihneď sa narovnala a oslavovala Boha. 14 Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, povedal zástupu: Šesť dní je, v ktorých treba pracovať, preto vtedy prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v deň sobotný. 15 A Pán mu riekol: Pokrytci, či si v sobotu neodväzuje každý z vás vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? 16 A táto dcéra Abrahámova, ktorú satan mal poviazanú, hľa, osemnásť rokov, či nemala byť zbavená tohto puta v deň sobotný? 17 Keď to povedal, zahanbili sa všetci Jeho protivníci a celý zástup sa radoval zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal. O horčičnom zrne a o kvase
18 Potom hovoril: Čomu je podobné kráľovstvo Božie a k čomu ho prirovnám? 19 Podobné je horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial si ho do záhrady; vyrástlo a bolo veľkým stromom a nebeskí vtáci hniezdili na jeho ratolestiach. 20 A zase povedal: Čomu pripodobním kráľovstvo Božie? 21 Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, až všetko nakyslo. Tesná brána
22 A chodil po mestách a dedinách, učil a pobral sa do Jeruzalema. 23 Tu Mu ktosi povedal: Pane, či je málo tých, čo budú spasení? A On im riekol: 24 Usilujte sa vchádzať tesnou bránou; lebo hovorím vám, mnohí sa budú snažiť vojsť, ale nebudú môcť. 25 Keď hospodár už vstane a zavrie dvere a vy ostanete stáť vonku a budete klopať na dvere, hovoriac: Pane, otvor nám, a on vám odpovie: Nepoznám vás, odkiaľ ste, 26 vtedy začnete hovoriť: Jedávali a píjali sme s tebou a na našich uliciach si učil; 27 ale on povie: Hovorím vám, neviem, odkiaľ ste. Odstúpte odo mňa všetci páchatelia neprávosti! 28 Tam bude plač a škrípanie zubov, keď uvidíte, že Abrahám a Izák a Jákob a všetci proroci sú v kráľovstve Božom, a vy ste vyhodení von; 29 a prídu od východu i od západu, od severu i od juhu a budú stolovať v kráľovstve Božom. 30 Ajhľa, sú poslední, ktorí budú prvými; a sú prví, ktorí budú poslednými. Ježiš sa lúči s Galileou
31 V tú hodinu pristúpili k Nemu niektorí farizeji a povedali Mu: Vyjdi a odíď odtiaľto, lebo Herodes Ťa chce zabiť. 32 Povedal im: Choďte a povedzte tej líške, že ajhľa, vyháňam démonov a liečim dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. 33 Beztak dnes, zajtra, pozajtra musím (ďalej) ísť; lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema. 34 Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý vraždíš prorokov a kameňuješ tých, čo boli posielaní k tebe, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla! A nechceli ste. 35 Ajhľa, zanecháva sa vám dom váš pustý. Hovorím vám: Neuvidíte ma, až príde chvíľa, keď poviete: Požehnaný, kto prichádza v mene Pánovom!