Predchádzajúca kapitola

9. kapitola

Bieda života a smrti

1 Toto všetko som si pripustil k srdcu, aby som toto všetko zistil: spravodliví i múdri aj všetky ich skutky sú v Božej ruke. Človek vopred nevie ani o láske, ani o nenávisti. To všetko je márnosť pred ním.
2 Ten istý lós bude všetkým za údel: spravodlivému i bezbožnému, dobrému i čistému ako nečistému, aj obetujúcemu i tomu, kto neobetuje; dobrému sa vodí ako hriešnikovi, prisahajúcemu ako tomu, kto sa bojí prísahy. 3 To je zlo pri všetkom, čo sa deje pod slnkom, že údel všetkých je rovnosť a že aj srdce ľudí je plné zla, i pochabosť je v ich srdci, dokiaľ len žijú. Potom odchádzajú medzi mŕtvych. 4 Lebo tomu, kto ešte patrí medzi živých, ostáva nádej, lebo lepší je živý pes ako mŕtvy lev. 5 Lebo živí vedia, že umrú, ale mŕtvi nič nevedia, a nemôžu očakávať odmenu, lebo ich pamiatka je zabudnutá. 6 Aj ich láska, aj ich nenávisť a žiarlivosť zanikla a nemajú už podiel na ničom, čo sa deje pod slnkom.

Múdro využi život!

7 Choď, jedz svoj chlieb s radosťou a pi svoje víno s veselým srdcom, lebo Boh si dávno obľúbil tvoje diela.
8 Nech sú tvoje šaty vždy biele a nech nikdy nechýba olej na tvojej hlave. 9 Užívaj život so ženou, ktorú miluješ, po všetky dni svojho pominuteľného života; po všetky dni svojej márnosti, ktoré ti dal Boh pod slnkom, lebo to je tvoj podiel zo života pri tvojej námahe, ktorou sa umáraš pod slnkom. 10 Rob všetko zo svojej sily, čo môže tvoja ruka urobiť, lebo v záhrobí, do ktorého sa uberáš, niet práce ani myšlienky, ani poznania, ani múdrosti.

Ľudská neistota

11 Opäť som videl pod slnkom: rýchli nevyhrávajú beh, ani hrdinovia boj, múdri nezískavajú chlieb, ani rozumní bohatstvo, ani priazeň nie je pre tých, čo vedia: ale čas a náhoda ich postihne všetkých.
12 Lebo ani človek nepozná svoj čas; ako ryby, ktoré sa lovia do zhubnej siete, a ako vtáky, ktoré sa chytajú do osídiel, tak bývajú polapení ľudia v zlý čas, keď zrazu pripadne na nich.

Vyvýšenie múdrosti

13 Aj túto múdrosť videl som pod slnkom, a zdala sa mi veľká:
14 Bolo malé mesto a v ňom len málo ľudí. Pritiahol k nemu mocný kráľ, obkľúčil ho a proti nemu postavil veľké opevnenie. 15 No našiel sa v ňom chudobný múdry muž, a ten by bol zachránil mesto svojou múdrosťou. Ale nikto si nespomenul na toho chudobného muža. 16 Preto som si povedal: Lepšia je múdrosť ako sila, ale aj múdrosťou chudobného pohŕdajú a nepočúvajú jeho slová. 17 Slová múdrych v tichosti vypočuté sú lepšie ako krik panovníka medzi bláznami. 18 Lepšia je múdrosť než bojové zbrane.