2. kapitola
Izraelskí vyzvedači v Jerichu
1 Józua, syn Núnov, tajne poslal zo Šittímu dvoch mužov vyzvedačov s poverením: Choďte a obzrite si krajinu aj Jericho. Oni odišli, vošli do domu neviestky menom Rachab a tam sa uložili. 2 Keď oznámili kráľovi Jericha: Pozor, v noci prišli sem mužovia spomedzi Izraelcov vyšpehovať krajinu! - 3 kráľ Jericha poslal Rachabe rozkaz: Vyveď mužov, ktorí vošli do tvojho domu a prišli k tebe, lebo prišli, aby vysliedili celú krajinu. 4 Žena vzala tých dvoch mužov a skryla ich; potom povedala: Skutočne, mužovia prišli ku mne, ale nevedela som, odkiaľ sú. 5 Keď sa zmrklo a mestská brána sa zatvárala, mužovia odišli. Neviem však kam. Ponáhľajte sa za nimi, ešte ich dostihnete. 6 Ona ich však vyviedla na strechu a skryla pod ľan, ktorý mala rozložený na streche. 7 Mužovia ich prenasledovali smerom k Jordánu až k brodom; len čo prenasledovatelia vyšli, bránu zavreli. 8 Ale ešte sa ani neuložili k spánku, vyšla ona k mužom na strechu 9 a povedala im: Viem, že Hospodin vám dal túto krajinu, že padol na nás strach pred vami a že všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred vami, 10 lebo sme počuli, ako Hospodin vysušil vody Červeného mora pred vami, keď ste vychádzali z Egypta, i čo ste urobili dvom amorejským kráľom za Jordánom, Síchónovi a Ógovi, na ktorých ste vykonali kliatbu. 11 Keď sme to počuli, zmalomyseľnelo nám srdce a nikto nemal odvahu pred vami; lebo Hospodin, váš Boh, je Bohom hore na nebi a dolu na zemi. 12 Teraz prisahajte mi na Hospodina, že ako ja som vám preukázala milosrdenstvo, i vy preukážete milosrdenstvo domu môjho otca a dáte mi spoľahlivé znamenie, 13 že pri živote zachováte môjho otca, moju matku, mojich bratov i moje sestry, a všetko, čo im patrí, a zachránite nás pred smrťou. 14 Nato jej mužovia povedali: Svojím životom ručíme za vás, ak nezradíte našu záležitosť; keď nám Hospodin dá túto krajinu, preukážeme ti milosrdenstvo a vernosť. 15 Potom ich spustila po povraze cez oblok, lebo jej dom bol na hradbách; bývala totiž na hradbách. 16 Povedala im: Choďte do hôr, aby na vás prenasledovatelia nenatrafili, a skrývajte sa tam tri dni, kým sa vaši prenasledovatelia nevrátia; potom choďte svojou cestou. 17 Mužovia jej povedali: Zbavení budeme tejto prísahy, ktorou si nás zaviazala: 18 Keď prídeme do krajiny, priviaž tento motúz z červených nití na oblok, cez ktorý si nás spustila, a vezmi k sebe svojho otca, matku, bratov a celú svoju rodinu. 19 Kto potom vyjde z dvier tvojho domu na ulicu, toho krv nech padne na jeho hlavu, my však budeme zbavení viny; ale keď na niekoho, kto je s tebou v dome, položia ruku, nech padne jeho krv na našu hlavu. 20 Keby si ty zradila našu záležitosť, sme zbavení prísahy, ktorou si nás zaviazala. 21 Ona hovorila: Nech je, ako ste povedali. Potom ich prepustila a oni odišli. Vtedy priviazala červený motúz na oblok. 22 Tak odišli a pri šli do hôr; tam zostali tri dni, kým sa prenasledovatelia nevrátili. Prenasledovatelia ich hľadali na všetkých cestách, ale nenašli ich. 23 Vtedy obaja mužovia zostúpili z hôr, prišli k Józuovi, synovi Núnovmu, a vyrozprávali mu všetko, čo sa im prihodilo. 24 Povedali Józuovi: Hospodin nám dal celú krajinu do rúk a všetci obyvatelia krajiny stratili odvahu pred nami.