Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

2. kapitola

Deň Hospodinov hrozí

1 Zatrúbte na roh na Sione, na poplach kričte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodinov. Áno, blízko
2 je deň tmy a temnoty, deň oblakov a mrákavy. Ako ranný úsvit po vrchoch rozprestiera sa početný a mocný ľud, akého nebolo od vekov, ani po ňom nebude až do čias najvzdialenejších pokolení. 3 Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záhrada Éden je pred ním celá krajina a za ním pustá púšť. A nič neutečie pred ním. 4 Napohľad vyzerajú ako kone a bežia ako tátoše. 5 S rachotom vozov poskakujú po končiaroch vrchov, sú ako praskot plápolajúceho ohňa, ktorý požiera slamu, ako mocný, do boja zoradený ľud. 6 Národy sa zvíjajú pred nimi a všetky tváre planú strachom. 7 Bežia ako hrdinovia, vystupujú na hradby ako bojovníci. Každý ide svojou cestou, nezmení svoju dráhu. 8 Nikto nevráža do druhého, každý ide svojím smerom. Preniknú cez oštepy, neprerušia beh. 9 Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú oknom ako zlodeji. 10 Zem sa zatrasie pred nimi, nebesá sa zachvejú; slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas. 11 Hospodin vydá hlas pred svojím vojskom, lebo je veľmi veľký Jeho tábor a mocný je ten, čo splní Jeho slovo. Lebo veľký je deň Hospodinov a prehrozný. Kto ho môže zniesť?

Výzva k obráteniu

12 Teraz však - znie výrok Hospodinov - vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom!
13 Roztrhnite si srdcia, a nie šaty, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosti, lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu. 14 Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová obeť a úliatba pre Hospodina, vášho Boha. 15 Zatrúbte na roh na Sione! Zasväťte pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie! 16 Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite deti i dojčatá! Nech vyjde ženích zo svojej izby i mladucha zo svojej komôrky. 17 Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodinovi, a nech prosia: Ušetri svoj ľud, Hospodine, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo majú vravieť medzi sebou: Kde je ich Boh?

Božia odpoveď na pokánie ľudu

18 Vtedy sa Hospodin rozhorlil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom.
19 Hospodin odpovedal svojmu ľudu: Ajhľa, posielam vám obilie, mušt i olej, a nasýtite sa tým. A už vás nevydám na potupu medzi pohanmi. 20 Vzdialim od vás nepriateľa zo severu a zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny, jeho predný voj do východného mora a jeho zadný voj do západného mora. Vystupovať bude z neho zápach a hnilobný pach, lebo si počínal velikášsky. 21 Neboj sa, zem, jasaj a teš sa, lebo Hospodin vykonal veľkú vec. 22 Nebojte sa, poľné zvieratá, lebo stepné pastviny sa zazelenajú, lebo stromy donesú ovocie, figovník a vinič vydá bohatú úrodu. 23 Deti Siona, jasajte; tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv. 24 Humná budú plné obilia, lisy budú pretekať muštom i olejom. 25 Tak nahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal proti vám. 26 Do sýtosti budete jedávať a chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý podivne nakladal s vami. Môj ľud nebude navždy zahanbený. 27 Poznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený.