2. kapitola
Deň Hospodinov hrozí
1Zatrúbte na roh na Sione, na poplach kričte na mojom svätom vrchu, nech sa trasú všetci obyvatelia krajiny, lebo prichádza deň Hospodinov. Áno, blízko 2je deň tmy a temnoty, deň oblakov a mrákavy. Ako ranný úsvit po vrchoch rozprestiera sa početný a mocný ľud, akého nebolo od vekov, ani po ňom nebude až do čias najvzdialenejších pokolení. 3Pred ním zožiera oheň, za ním spaľuje plameň. Ako záhrada Éden je pred ním celá krajina a za ním pustá púšť. A nič neutečie pred ním. 4Napohľad vyzerajú ako kone a bežia ako tátoše. 5S rachotom vozov poskakujú po končiaroch vrchov, sú ako praskot plápolajúceho ohňa, ktorý požiera slamu, ako mocný, do boja zoradený ľud. 6Národy sa zvíjajú pred nimi a všetky tváre planú strachom. 7Bežia ako hrdinovia, vystupujú na hradby ako bojovníci. Každý ide svojou cestou, nezmení svoju dráhu. 8Nikto nevráža do druhého, každý ide svojím smerom. Preniknú cez oštepy, neprerušia beh. 9Vtrhnú do mesta, vybehnú na hradby, vystúpia na domy, vlezú oknom ako zlodeji. 10Zem sa zatrasie pred nimi, nebesá sa zachvejú; slnko a mesiac stemnejú a hviezdy stratia svoj jas. 11Hospodin vydá hlas pred svojím vojskom, lebo je veľmi veľký Jeho tábor a mocný je ten, čo splní Jeho slovo. Lebo veľký je deň Hospodinov a prehrozný. Kto ho môže zniesť?Výzva k obráteniu
12Teraz však - znie výrok Hospodinov - vráťte sa ku mne celým srdcom a pôstom, plačom a nárekom! 13Roztrhnite si srdcia, a nie šaty, vráťte sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, lebo je milostivý a milosrdný, zhovievavý a hojný v milosti, lebo Mu je ľúto spôsobiť pohromu. 14Kto vie, či sa opäť nezľutuje a nezanechá za sebou požehnanie, takže bude pokrmová obeť a úliatba pre Hospodina, vášho Boha. 15Zatrúbte na roh na Sione! Zasväťte pôst, zvolajte slávnostné zhromaždenie! 16Zhromaždite ľud, posväťte zbor, zvolajte starších, zhromaždite deti i dojčatá! Nech vyjde ženích zo svojej izby i mladucha zo svojej komôrky. 17Medzi predsieňou a oltárom nech plačú kňazi, služobníci Hospodinovi, a nech prosia: Ušetri svoj ľud, Hospodine, a nevydaj na potupu svoj dedičný podiel, aby sa pohania z neho nevysmievali. Prečo majú vravieť medzi sebou: Kde je ich Boh?Božia odpoveď na pokánie ľudu
18Vtedy sa Hospodin rozhorlil za svoju krajinu a zľutoval sa nad svojím ľudom. 19Hospodin odpovedal svojmu ľudu: Ajhľa, posielam vám obilie, mušt i olej, a nasýtite sa tým. A už vás nevydám na potupu medzi pohanmi. 20Vzdialim od vás nepriateľa zo severu a zaženiem ho do vyprahnutej a pustej krajiny, jeho predný voj do východného mora a jeho zadný voj do západného mora. Vystupovať bude z neho zápach a hnilobný pach, lebo si počínal velikášsky. 21Neboj sa, zem, jasaj a teš sa, lebo Hospodin vykonal veľkú vec. 22Nebojte sa, poľné zvieratá, lebo stepné pastviny sa zazelenajú, lebo stromy donesú ovocie, figovník a vinič vydá bohatú úrodu. 23Deti Siona, jasajte; tešte sa z Hospodina, svojho Boha, veď dal vám spásonosný dážď, jesenný i jarný dážď ako prv. 24Humná budú plné obilia, lisy budú pretekať muštom i olejom. 25Tak nahradím vám roky, v ktorých žrali kobylky a chrústy, koníky i húsenice, moje veľké vojsko, ktoré som poslal proti vám. 26Do sýtosti budete jedávať a chváliť meno Hospodina, svojho Boha, ktorý podivne nakladal s vami. Môj ľud nebude navždy zahanbený. 27Poznáte, že ja som uprostred Izraela, že ja som Hospodin, váš Boh, a niet iného; a môj ľud nebude navždy zahanbený.