18. kapitola
Hriešnik sa sám vrhá do záhuby
1Nato sa Bildad Šúachský ujal slova a povedal: 2Dokedy chcete robiť prekážky slovám? Uvažujte, a potom hovorme! 3Prečo nás pokladáte za dobytok, prečo sme vo vašich očiach nečistí? 4Či kvôli tebe, ktorý sa roztŕhaš vo svojom hneve, má spustnúť zem a skalné bralo pohnúť sa zo svojho miesta? 5Vinníkovi predsa zhasne svetlo, nezažiari plameň jeho ohňa. 6Svetlo stemnie v jeho stane a jeho svieca nad ním zhasne. 7Skrátia sa jeho rázne kroky a jeho vlastný zámer privedie ho k pádu. 8Lebo vlastné nohy ho ženú do siete a nad priepadliskom bude chodiť. 9Osídlo ho chytí za pätu a slučka ho pevne stiahne. 10Povraz je preň skrytý na zemi a na chodníku je pasca naňho. 11Prízraky ho desia zo všetkých strán a stíhajú ho krok za krokom. 12Jeho silu umorí hlad a skaza po jeho boku je istá. 13Nemoc rozožiera jeho kožu, prvorodený syn smrti rozožiera jeho údy. 14Vytrhnutý bude zo svojho bezpečného stanu, ženie ho to ku kráľovi hrôz.Pamiatka i potomstvo hriešnika vyhynie
15V jeho stane býva to, čo mu je cudzie, na jeho príbytok sypú síru. 16Odspodu schnú mu korene, odvrchu vädnú konáre. 17Jeho pamiatka vyhynie zo zeme a nebude mať mena vo verejnosti. 18Zo svetla ho strčia do tmy, vyženú ho zo sveta. 19V jeho ľude neostane po ňom výhonok ani potomok, nikto, kto by ho prežil v jeho bydlisku. 20Nad jeho posledným dňom užasnú na Západe, a ľudí na Východe hrôza pochytí. 21Hej, tak to býva s príbytkami zlých a s miestom toho, kto nepozná Boha.