3. kapitola
Ježiš a Nikodém
1Bol farizej, menom Nikodém, popredný muž medzi Židmi. 2Ten prišiel k Nemu v noci a hovoril Mu: Majstre, vieme, že si učiteľ, ktorý prišiel od Boha; lebo nikto nemôže činiť znamenia, aké Ty činíš, ak len Boh nie je s ním. 3Ježiš mu odpovedal: Veru, veru, hovorím ti: Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže uzrieť kráľovstvo Božie. 4Nikodém Mu povedal: Ako sa človek môže narodiť, keď je starý? Nemôže predsa druhý raz vojsť do života matky a narodiť sa. 5Odpovedal Ježiš: Veru, veru ti hovorím: Ak sa niekto nenarodí z vody a z Ducha, nemôže vojsť do kráľovstva Božieho. 6Čo sa narodilo z tela, je telo, a čo sa narodilo z Ducha, je duch. 7Nediv sa, že som ti povedal: Treba sa vám znovu narodiť. 8Vietor veje, kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha. 9Nikodém Mu povedal: Ako sa to môže stať? 10Ježiš mu odpovedal: Ty si učiteľ v Izraeli, a nevieš to? 11Veru, veru ti hovorím: Čo vieme, hovoríme, a čo sme videli, svedčíme, ale neprijímate naše svedectvo. 12Ak neveríte, keď som vám hovoril o zemských veciach, akože uveríte, keď vám budem hovoriť o nebeských? 13A nikto nevstúpil do neba, len Ten, kto zostúpil z neba, Syn človeka. 14A ako Mojžiš povýšil hada na púšti, tak musí byť povýšený aj Syn človeka, 15aby každý veriaci mal v Ňom večný život. 16Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho. 17Lebo neposlal Boh Syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil. 18Kto verí v Neho, nebude súdený. Kto neverí, už je odsúdený, pretože neuveril v meno jednorodeného Syna Božieho. 19A v tom je súd, že svetlo prišlo na svet, ale ľudia väčšmi milovali tmu ako svetlo, lebo ich skutky boli zlé. 20Každý totiž, kto zle robí, nenávidí svetlo a nejde na svetlo, aby jeho skutky nevyšli najavo. 21Ale kto činí pravdu, ide na svetlo, aby jeho skutky boli zjavené, pretože sú v Bohu konané.Posledné svedectvo Jána Krstiteľa
22Potom prišiel Ježiš a Jeho učeníci do Judska; pobudol tam s nimi a krstil. 23I Ján krstil v Ainone blízko Salimu, lebo bolo tam mnoho vody a (ľudia) prichádzali a dali sa krstiť; 24Ján totiž nebol ešte uvrhnutý do väzenia. 25Tu medzi učeníkmi Jánovými a Židmi vznikla hádka o očisťovaní. 26I prišli k Jánovi a hovorili mu: Majstre, Ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, a ty si svedčil o Ňom, ajhľa, krstí a všetci prichádzajú k Nemu. 27Odpovedal Ján: Človek si nič nemôže vziať, ak nie mu je dané z neba. 28Vy sami mi dosvedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale som poslaný pred Ním. 29Kto má nevestu, je ženích, a ženíchov priateľ, ktorý stojí a počúva ho, srdečne sa raduje ženíchovmu hlasu. Táto moja radosť je úplná. 30On musí rásť, a ja sa umenšovať. 31Kto prichádza zhora, je nad všetkými; a kto je zo zeme, je zemský a zemsky hovorí; kto prichádza z neba, je nad všetkými 32a svedčí o tom, čo videl a počul, ale nikto neprijíma Jeho svedectvo. 33Kto prijal Jeho svedectvo, potvrdil, že Boh je pravdivý. 34Lebo koho Boh poslal, ten hovorí reči Božie. (Boh) Mu totiž dáva Ducha v plnosti. 35Otec miluje Syna a všetko dal Mu do ruky. 36Kto verí v Syna, má večný život, kto však neposlúcha Syna, neuvidí život, ale hnev Boží zostáva na ňom.