Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

3. kapitola

Obrátenie a návrat ľudu

1 Ak muž prepustí svoju ženu, a ona odíde od neho a vydá sa za iného, či sa k nej ešte vráti? Nebola by krajina krajne znesvätená? Ty si však smilnila s mnohými druhmi, a máš sa vrátiť ku mne? - znie výrok Hospodinov.
2 Pozdvihni oči k holiam a hľaď; kde si sa nedala zneuctiť? Pri cestách si im vysedala ako Arab na púšti; a tak si znesvätila krajinu svojimi smilstvami a svojou zlobou. 3 Nespŕchlo a nedostavil sa jarný dážď, ale ty si mala čelo ako žena neviestka, nechcela si sa červenať. 4 Pravda, teraz už voláš na mňa: Otče, Ty snúbencom si mojej mladosti. 5 Či sa naveky bude hnevať a navždy prechovávať hnev? Tak si hovorila, ale zlo si páchala, koľko si vládala.

Návrat Izraela

6 Potom mi Hospodin riekol za čias kráľa Joziáša: Videl si, čo robila Odpadlíčka, Izrael? Chodila na každý vysoký vrch a pod každý zelený strom a tam smilnila.
7 Myslel som si: Po všetkom, čo popáchala, vráti sa ku mne; ale sa nevrátila. Jej sestra Nevernica, Júda, to videla. 8 Videla, že som prepustil Odpadlíčku, Izrael, a dal som jej prepúšťací list, lebo cudzoložila, no jej sestra Nevernica, Júda, sa nezľakla, ale šla a smilnila aj ona. 9 Znesvätila celú krajinu svojím krikľavým smilstvom a cudzoložila s kameňom i drevom. 10 Ani napriek tomu všetkému sa jej sestra Júda, Nevernica, nevrátila ku mne z celého srdca, ale len naoko - znie výrok Hospodinov. 11 Vtedy mi riekol Hospodin: Odpadlíčka, Izrael, sa ukázala spravodlivejšia ako Nevernica, Júda. 12 Choď, krič tieto slová na sever a volaj: Navráť sa, Odpadlíčka, Izrael! - znie výrok Hospodinov - moja tvár sa nebude mračiť na vás, lebo som milostivý - znie výrok Hospodinov - nebudem sa hnevať naveky. 13 Len poznaj svoju vinu, že si sa spreneverila Hospodinovi, svojmu Bohu, že si pobehávala svojimi cestami za cudzími bohmi pod každý zelený strom, no na môj hlas si nedávala - znie výrok Hospodinov.

Návrat Júdu

14 Vráťte sa, odpadlí synovia! - znie výrok Hospodinov; lebo ja som vaším Pánom. Vezmem si vás, po jednom z mesta a po dvoch z čeľade, a privediem vás na Sion.
15 Dám vám pastierov podľa svojho srdca, ktorí vás budú pásť rozumne a múdro. 16 Keď sa rozmnožíte a rozplodíte v krajine v tom čase - znie výrok Hospodinov - nebudú už hovoriť: Truhla zmluvy Hospodinovej! Nikomu nepríde na um, ani si na ňu nespomenú, nikomu nebude chýbať, ani ju už viac nezhotovia. 17 V tom čase Jeruzalem pomenujú trónom Hospodinovým; zhromaždia sa tam, do Jeruzalema, všetky národy pre meno Hospodinovo, a nebudú už chodiť viac za svojím zatvrdnutým a zlým srdcom. 18 V tom čase sa dom Júdov pripojí k domu Izraela a vrátia sa spolu zo severnej krajiny do krajiny, ktorú som dal do vlastníctva vašim otcom.

Božia priazeň a nevernosť ľudu

19 Ja som však povedal: Ako ťa zaradím medzi synov a dám ti rozkošnú krajinu, preslávne dedičstvo národov?! Nazdal som sa, že ma budete volať Otcom a odo mňa sa neodvrátite.
20 Ale ako žena neverne opúšťa svojho druha, tak ste ma neverne opustili, dom Izraela - znie výrok Hospodinov.

Pokáním k Bohu

21 Hlas počuť na holiach, úpenlivý plač synov Izraela, lebo si pokrivili cestu, zabudli na Hospodina, svojho Boha.
22 Vráťte sa, odpadlí synovia, vyliečim vás z vášho odpadlíctva! Ajhľa, my prichádzame k Tebe, lebo Ty si Hospodin, náš Boh! 23 Naozaj, preludom sú kopce i hlučný zhon na vrchoch. Naozaj, v Hospodinovi, našom Bohu, je spása Izraela! 24 Hanebná modla požierala výsledok práce našich otcov od našej mladosti: ich ovce, dobytok, ich synov aj ich dcéry. 25 Ležíme vo svojej hanbe a prikrýva nás naša potupa, lebo sme zhrešili proti Hospodinovi, nášmu Bohu, my aj naši otcovia, od našej mladosti až po dnešný deň, a nedbali sme na hlas Hospodina, svojho Boha.