10. kapitola
Hospodin a modly
1 Počujte slovo, ktoré vám hovorí Hospodin; dom Izraela! 2 Takto vraví Hospodin: Nepriúčajte sa ceste pohanov a znamení nebies sa neľakajte, lebo pohania sa ich ľakajú. 3 Veď náboženstvo národov je nič, len drevo vyťaté v hore, dielo umelcovej ruky zhotovené sekerou. 4 Okrášlia ho striebrom a zlatom, upevnia ho klincami a kladivom, aby sa neklátilo. 5 Sú ako strašiak na uhorkovom poli, nehovoria; treba ich nosiť, lebo nechodia. Nebojte sa ich, lebo neublížia, a ani dobre robiť nemôžu. 6 Niet Tebe podobného, Hospodine; veľký si a veľké je Tvoje meno. 7 Kto by sa nebál Teba, Kráľ národov? Naozaj, Tebe to patrí, veď medzi mudrcami pohanov, ani v ich všetkých kráľovstvách niet Tebe podobného. 8 Napospol hlúpi sú a pochabí, modlárska náuka - to je len drevo, 9 tepané striebro, dovezené z Taršíša, a zlato z Úfázu, dielo umelca z rúk zlievača; fialová a purpurová látka je ich odev, všetko je to dielo znalcov. 10 Ale Hospodin je pravý Boh, On je živý Boh a večný Kráľ! Pred Jeho hnevom trasie sa zem; pohania nevydržia Jeho prchkosť. 11 Takto im povedzte: Bohovia, ktorí nevytvorili nebo ani zem, stratia sa zo zeme a spod neba. 12 On stvoril svojou silou zem, múdrosťou svojou postavil svet a svojou dômyseľnosťou rozopäl nebesá. 13 Na rachot Jeho hromu zahučia vody na nebi. On zdvihne oblaky od končín zeme. K dažďu tvorí blesky a vietor vypúšťa zo svojich komôr. 14 Teraz je každý človek hlúpy a nechápavý, každý zlievač vyšiel na hanbu pre modlu, lebo odliatky jeho sú len klamom a dychu v nich nieto. 15 Ničotou sú a dielom na posmech, zhynú, keď príde čas ich trestu. 16 Podiel Jákobov nie im je podobný; lebo On je Tvorcom všetkého a Izrael je Jeho vlastným kmeňom, Hospodin mocností je Jeho meno. Súd a ponosa
17 Zober svoj batoh zo zeme, ty, ktorá bývaš v obliehanom meste! 18 Lebo takto riekol Hospodin: Ajhľa, tentoraz ja odhodím obyvateľov krajiny a spôsobím im súženie, aby to pocítili. 19 Beda mi, lebo som doráňaný; boľavá je moja rana. Ale ja som povedal: Je to choroba, ktorú znesiem. 20 Môj stan je spustošený, potrhané sú všetky moje laná, moji synovia mi odišli, a niet ich; môj stan mi nikto znova nepostaví, nikto nevystrie moje plachty. 21 Pretože pastieri boli hlúpi a Hospodina nehľadali, preto nemali úspech a celé stádo sa im rozpŕchlo. 22 Počuj! Ajhľa, prichádza zvesť a veľký otras zo severnej krajiny, aby mestá Judska boli obrátené na púšť a brloh šakalov. 23 Viem, Hospodine, že človek nemá v moci svoju cestu, a ten, kto chodí, neurčuje svoje kroky. 24 Karhaj ma, Hospodine, ale s mierou, nie v svojom hneve, aby si ma nezničil. 25 Vylej svoju prchkosť na národy, ktoré Ťa nepoznajú, a na pokolenia, ktoré nevzývajú Tvoje meno. Lebo zožierali Jákoba, zožierali ho, aj skoncovali s ním a spustošili jeho obydlie.