8. kapitola
Prorokov syn znamením
1 Potom mi riekol Hospodin: Vezmi si veľkú tabuľu a napíš na ňu nezmazateľným písmom: Rýchla korisť - náhly lup! 2 A vezmi si vierohodných svedkov: kňaza Uriju a Zachariáša, syna Jeberechijovho. 3 Keď som sa priblížil k prorokyni, počala a porodila syna. Vtedy mi riekol Hospodin: Daj mu meno: Rýchla korisť - náhly lup! 4 Lebo skôr, ako chlapec bude vedieť volať: Otec môj, matka moja! ponesú bohatstvo Damasku a korisť Samárie pred asýrskym kráľom. Tiché vody Šilóachu
5 Hospodin mi ďalej hovoril: 6 Keďže tento ľud zavrhol tíško tečúce vody Šilóachu, lebo si zúfa pre Recína a syna Remaljovho, 7 preto, hľa, Pán privedie naň vody Eufratu mocné a hojné, asýrskeho kráľa a všetku jeho slávu. Vystúpi nad všetky svoje riečiská a pretečie všetky svoje brehy. 8 Prenikne do Judska, zaplaví ho a preleje sa; dosiahne až po hrdlo a rozpätie jeho krídel naplní šírku tvojej krajiny, Immanuel! Hospodin zmarí plány národov
9 Spolčujte sa, národy, ale deste sa, a načúvajte, všetky diaľavy zeme! Strojte sa len, ale deste sa; strojte sa len, ale deste sa! 10 Chystajte plán, ale bude zmarený; povedzte niečo, ale neuskutoční sa to, lebo Boh je s nami. Boha sa báť, a nie ľudí
11 Lebo Hospodin mi takto riekol, keď doľahla na mňa Jeho ruka a keď ma varoval ísť cestou tohto ľudu: 12 Nenazývajte sprisahaním všetko, čo tento ľud nazýva sprisahaním! Nebojte sa toho, čoho sa on bojí, a neľakajte sa! 13 Hospodina mocností pokladajte za svätého, nech je On vaším postrachom a ľakom. 14 On bude svätyňou, kameňom úrazu a skalou na potknutie pre oba domy Izraela, pascou a osídlom pre obyvateľov Jeruzalema. 15 Mnohí sa potknú oň, padnú a roztrieštia sa, zamotajú sa a chytia. Prorok musí načas umĺknuť
16 Zviazať mám svedectvo, zapečatiť naučenie medzi svojimi učeníkmi, 17 a budem očakávať na Hospodina, ktorý skrýva svoju tvár pred domom Jákobovým, a budem dúfať v Neho. 18 Ajhľa, ja i deti, ktoré mi Hospodin dal, sme znakmi a znameniami v Izraeli od Hospodina mocností, ktorý prebýva na vrchu Sion. Výstraha pred poverou
19 Keď vám povedia: Pýtajte sa duchov zomrelých a veštcov, ktorí šuškajú a šepkajú, povedzte: Či sa ľud nemá pýtať svojho Boha, ale mŕtvych kvôli živým? 20 K učeniu a svedectvu! Naozaj, nebude úsvitu pre slovo, ktoré hovorím. 21 Človek prejde krajinou zatvrdilý a vyhladnutý. Keď bude hladný, prekľaje svojho kráľa i Boha; obráti sa hore, 22 potom pozrie na zem, tam však je súženie a tma, tiesnivé šero; bude vrhnutý do hustej temravy. Mesiášovo kráľovstvo
23 Lebo neostane vyčerpaná krajina, ktorá je v úzkosti. Ako v minulosti Hospodin opovržlivo zaobchádzal s krajinou Zebúlún a s krajinou Naftálí, v budúcnosti ku cti privedie prímorskú cestu, Zajordánsko a pohanskú Galileu.