61. kapitola
Evanjelium o čase milosti
1Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, 2vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich, 3aby som mohol dať smútiacim Sionu veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil. 4Oni vystavajú pradávne zrúcaniny, postavia, čo bolo predtým spustošené, obnovia zrúcané mestá, pokoleniami spustošené. 5Cudzinci sa postavia a pásť budú vaše stáda; a cudzinci budú vašimi oráčmi a vinármi. 6Vy sa však budete volať kňazmi Hospodinovými, vás pomenujú služobníkmi nášho Boha. Užívať budete bohatstvo národov a ich slávou sa budete chváliť. 7Za to, že môj národ mal dvojnásobnú hanbu a potupa mu bola podielom, vo svojej krajine dvojnásobne bude dediť, bude mať večnú radosť. 8Pretože ja, Hospodin, milujem právo, nenávidím zločinnú lúpež, verne im dám ich odmenu a uzavriem s nimi večnú zmluvu. 9Ich potomstvo bude známe medzi pohanmi, aj ich výhonky uprostred národov. Kto ich uvidí, každý ich pozná, že sú potomstvom, ktoré Hospodin požehnal. 10Radovať sa budem v Hospodinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha, čo si pripevňuje veniec, a ako mladuchu, ktorá si pripína svoj klenot. 11Lebo ako zem vyháňa svoje výhonky a ako záhrada dáva vzklíčiť svojmu osivu, tak Hospodin dá vyrásť spáse i chvále pred všetkými národmi.