61. kapitola
Evanjelium o čase milosti
1 Duch Hospodina, Pána, spočíva na mne, pretože Hospodin ma pomazal. Poslal ma biednym hlásať radostnú zvesť, zaviazať rany tým, ktorí sú skrúšeného srdca, vyhlásiť zajatým prepustenie na slobodu, uväzneným otvorenie žalára, 2 vyhlásiť milostivý rok Hospodinov a deň pomsty nášho Boha, potešiť všetkých smútiacich, 3 aby som mohol dať smútiacim Sionu veniec namiesto popola, olej radosti namiesto smútočného rúcha; chválospev namiesto malomyseľnosti; aby ich mohli nazvať dubmi spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil. 4 Oni vystavajú pradávne zrúcaniny, postavia, čo bolo predtým spustošené, obnovia zrúcané mestá, pokoleniami spustošené. 5 Cudzinci sa postavia a pásť budú vaše stáda; a cudzinci budú vašimi oráčmi a vinármi. 6 Vy sa však budete volať kňazmi Hospodinovými, vás pomenujú služobníkmi nášho Boha. Užívať budete bohatstvo národov a ich slávou sa budete chváliť. 7 Za to, že môj národ mal dvojnásobnú hanbu a potupa mu bola podielom, vo svojej krajine dvojnásobne bude dediť, bude mať večnú radosť. 8 Pretože ja, Hospodin, milujem právo, nenávidím zločinnú lúpež, verne im dám ich odmenu a uzavriem s nimi večnú zmluvu. 9 Ich potomstvo bude známe medzi pohanmi, aj ich výhonky uprostred národov. Kto ich uvidí, každý ich pozná, že sú potomstvom, ktoré Hospodin požehnal. 10 Radovať sa budem v Hospodinovi, nech moja duša jasá v mojom Bohu, lebo ma odel rúchom spásy, zahalil ma plášťom spravodlivosti ako ženícha, čo si pripevňuje veniec, a ako mladuchu, ktorá si pripína svoj klenot. 11 Lebo ako zem vyháňa svoje výhonky a ako záhrada dáva vzklíčiť svojmu osivu, tak Hospodin dá vyrásť spáse i chvále pred všetkými národmi.