2. kapitola
Mesiášska ríša pokoja
1 Slovo, ktoré Izaiáš, syn Ámócov, videl ako zjavenie o Judsku a Jeruzaleme. 2 V posledných dňoch pevne bude stáť vrch domu Hospodinovho na vrchole hôr, vyvýšený bude nad pahorky. Pohrnú sa k nemu všetky národy, 3 poputujú mnohé kmene a povedia: Poďte, vystúpme na vrch Hospodinov k domu Boha Jákobovho. On nás bude učiť svojim cestám, aby sme chodili po Jeho chodníkoch. Lebo zo Siona vyjde naučenie a slovo Hospodinovo z Jeruzalema. 4 On bude súdiť medzi národmi, vynášať výrok mnohým kmeňom. Prekujú svoje meče na pluhové radlice a svoje oštepy na vinárske nože; národ nepozdvihne proti národu meč a už sa nebudú učiť vojne. 5 Hor sa, dom Jákobov! Choďme v svetle Hospodinovom! Veľký deň Hospodinov
6 Vskutku, zavrhol si svoj ľud, dom Jákobov; lebo majú plno čarodejníkov z Východu a veštcov ako Filištínci, s cudzincami si podávajú ruky. 7 Jeho krajina je plná striebra a zlata a nekonečné sú jeho poklady. Jeho krajina je plná koní a jeho vozom konca niet. 8 Jeho krajina je plná bôžikov, klaňajú sa dielu svojich rúk, tomu, čo ich prsty zhotovili. 9 Preto zohne sa človek, zníži sa muž, ale Ty im neodpustíš. 10 Vojdi do skaly, ukry sa v prachu z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby. 11 Sklopia sa pyšné oči človeka, pokorí sa povýšenosť ľudí; len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň. 12 Pretože Hospodin mocností určil istý deň proti všetkému, čo je pyšné a vyčnievajúce, proti všetkému, čo je vyvýšené a vysoké: 13 Proti všetkým vysokým a vyvýšeným cédrom libanonským i proti všetkým dubom bášanským. 14 Proti všetkým vysokým vrchom i proti všetkým vyvýšeným kopcom. 15 Proti každej vysokej veži i proti každému pevnému múru. 16 Proti všetkým taršíšskym lodiam i proti všetkým vzácnym plavidlám. 17 Pokorená bude pýcha človeka a ponížená povýšenosť ľudí, len Hospodin sám bude vyvýšený v onen deň 18 a bôžikovia celkom zaniknú. 19 Ľudia vlezú do skalných jaskýň a do dúpät zeme z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou. 20 V ten deň človek zahodí krtom a netopierom svojich strieborných bôžikov i svojich zlatých bôžikov, ktoré mu zhotovili, aby sa im klaňal; 21 aby vliezol do skalných trhlín a do bralných roklín z hrôzy pred Hospodinom a pred jasom Jeho veleby, keď povstane, aby otriasol zemou. 22 Odvráťte sa od človeka, ktorý je len dych. Za čo ho možno pokladať?