Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

5. kapitola

1 Každý veľkňaz, ktorý je spomedzi ľudí, je ustanovený pre ľudí vo veciach Božích: prinášať dary a obete za hriechy. 2 Je schopný spolucítiť s nevedomými a blúdiacimi, lebo aj sám podlieha slabostiam; 3 preto je povinný prinášať obeť za hriechy aj za ľud, aj za seba. 4 A nikto si nemôže sám vziať hodnosť, len ak ho Boh povolal ako aj Árona. 5 Podobne ani Kristus nepoctil sa sám veľkňazskou hodnosťou, ale (poctil Ho) Ten, ktorý Mu povedal: Syn môj si Ty, ja som Ťa splodil dnes. 6 Ako aj inde hovorí: Ty si kňaz naveky na spôsob Melchisedeka. 7 V dňoch svojho telesného života hlasným volaním a slzami vysielal modlitby a prosby k Tomu, ktorý Ho mohol zachrániť od smrti, a aj bol vyslyšaný pre svoju bohabojnosť. 8 Hoci bol Synom, tým, že trpel, naučil sa poslušnosti. 9 A stal sa pôvodcom večného spasenia, keď prešiel v dokonalosť k dobru všetkých, ktorí Ho poslúchajú, 10 keď Ho Boh vyhlásil za veľkňaza na spôsob Melchisedeka.

Nevyspelosť čitateľov

11 O tom by sme mali čo povedať, a to také, čo je ťažko vysvetliť, keďže ste zleniveli počúvať.
12 Lebo hoci by ste po toľkom čase mali byť učiteľmi, zase potrebujete, aby vás niekto učil prvopočiatkom Božích zjavení, a znovu potrebujete mlieko, a nie tvrdý pokrm. 13 Veď nikto, kto dostáva mlieko, nechápe slovo o spravodlivosti, lebo je ešte nedospelé dieťa. 14 Len dokonalým patrí tvrdý pokrm, tým, čo návykom sú vycvičení rozoznávať dobré od zlého.