Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

47. kapitola

Jákob pred faraónom

1 Potom vošiel Jozef a oznámil faraónovi: Môj otec a moji bratia prišli z Kanaánu so svojimi ovcami, s dobytkom i so všetkým, čo majú, a teraz sú v krajine Góšen.
2 Spomedzi svojich bratov vzal päť mužov a predstavil ich faraónovi. 3 Vtedy sa faraón opýtal jeho bratov: Čo je vaším zamestnaním? Oni odpovedali faraónovi: Pastieri oviec sú tvoji služobníci, my aj naši otcovia. 4 Potom povedal faraónovi: Prišli sme bývať do tejto krajiny ako cudzinci, keďže nieto pastvy pre ovce tvojich služobníkov, lebo v Kanaáne je veľký hlad. Dovoľ teda tvojim služobníkom bývať v krajine Góšen. 5 Nato povedal faraón Jozefovi: Teda tvoj otec a tvoji bratia prišli k tebe. 6 Máš celý Egypt pred sebou, usaď otca i bratov v najlepšej časti krajiny, nech bývajú v krajine Góšen. Ak poznáš medzi nimi súcich ľudí, urob ich správcami nad stádami, ktoré mám. 7 Vtedy Jozef voviedol svojho otca, a keď ho predstavil faraónovi, Jákob pozdravil faraóna so žehnaním. 8 I opýtal sa faraón Jákoba: Koľko máš rokov? 9 Jákob faraónovi odpovedal: Celý čas môjho putovania je stotridsať rokov; krátke a nedobré boli roky môjho života; vek môjho života nedosiahol počet rokov života mojich otcov. 10 Keď faraóna pozdravil so žehnaním, odišiel od neho. 11 Jozef usadil svojho otca i bratov a dal im majetky v Egypte, a to najlepšie časti krajiny, v krajine Rameses, ako prikázal faraón. 12 Tak Jozef živil svojho otca, bratov a celú rodinu chlebom podľa počtu jej príslušníkov.

Následky hladu v Egypte

13 Na celej zemi nebolo chleba, lebo hladomor bol veľmi veľký, takže bol zmorený Egypt i Kanaán.
14 Jozef zozbieral všetky peniaze, ktoré boli v Egypte a Kanaáne a ktoré získal za obilie, čo ľudia kupovali. Jozef odvádzal peniaze do faraónovho domu. 15 Keď sa v Egypte i Kanaáne minuli peniaze, prišli všetci Egypťania k Jozefovi a povedali: Daj nám chleba! Prečo máme zomrieť pred tebou, keď nemáme peňazí? 16 Jozef im povedal: Dajte mi svoje stáda a ja vám dám chleba za vaše stáda, ak nemáte peňazí. 17 Vtedy doviedli k Jozefovi svoje stáda a Jozef im dal chleba za kone, ovce, dobytok a za osly. Tak ich toho roku za všetky ich stáda zaopatroval chlebom. 18 Keď sa rok minul, na druhý rok prišli k nemu a povedali mu: Netajíme pred svojím pánom, že nielen peniaze sa nám minuli, ale i stáda dobytka už patria nášmu pánovi: neostalo nám pred naším pánom nič, iba naše telá a naša pôda. 19 Prečo máme hynúť pred tvojimi očami, my a naša pôda? Kúp nás i našu pôdu za chlieb a my aj so svojou pôdou budeme otročiť faraónovi; daj nám osiva, aby sme ostali nažive a nepomreli, a aby nám pôda nespustla. 20 Tak Jozef vykúpil všetku pôdu Egypta pre faraóna, lebo všetci Egypťania popredali svoje polia, pretože hlad na nich tvrdo doliehal. Tak sa krajina stala faraónovou 21 a ľud od jedného konca územia Egypta po druhý urobil otrokmi. 22 Len pôdu kňazov nevykúpil, lebo kňazi mali pevný dôchodok a žili z dôchodku, čo im dával faraón; preto svoju pôdu nemuseli predať. 23 Vtedy Jozef povedal ľudu: Ajhľa, dnes som vás i vašu pôdu kúpil pre faraóna; tu máte osivo, obsejte pôdu! 24 Ale z úrody piatu čiastku odovzdáte faraónovi a štyri čiastky zostanú vám za obsiatie poľa a na výživu vašich detí. 25 Nato povedali: Zachoval si nás nažive; ak nájdeme priazeň v očiach svojho pána, budeme faraónovými otrokmi. 26 Z toho Jozef urobil zákon o egyptskej pôde, platný až do dnešného dňa, podľa ktorého pätinu sú povinní odvádzať faraónovi, jedine pôda kňazov sa nestala faraónovou.

Jákobova posledná žiadosť

27 Tak sa Izrael usadil v Egypte, v krajine Góšen; udomácnili sa v nej, množili sa a veľmi sa rozrástli.
28 Jákob žil v Egypte sedemnásť rokov a celkový počet rokov Jákobovho života bol stoštyridsaťsedem. 29 Keď sa Izraelovi priblížili dni jeho smrti, zavolal syna Jozefa a povedal mu: Ak som našiel priazeň v tvojich očiach, polož, prosím, svoju ruku pod moje bedro a preukáž mi láskavosť a vernosť: nepochovaj ma v Egypte. 30 Rád by som ležal pri svojich otcoch, odnes ma teda z Egypta a pochovaj ma v ich hrobke. On odpovedal: Urobím podľa tvojho slova. 31 On však povedal: Prisahaj mi! A keď mu prisahal, Izrael sa sklonil ku hlave postele.