19. kapitola
Zánik Sodomy a Gomory. Zachránenie Lóta
1 Keď dvaja anjeli prišli večer do Sodomy, Lót sedel v bráne Sodomy. Keď ich Lót uzrel, vstal a šiel im v ústrety; poklonil sa tvárou k zemi 2 a povedal: Prosím vás, páni moji, uchýľte sa do domu svojho služobníka a prenocujte tam; umyte si nohy a včas ráno pôjdete svojou cestou. Oni však riekli: Nie, prenocujeme vonku. 3 Keď však na nich naliehal, uchýlili sa k nemu, vošli do jeho domu a on im vystrojil hostinu; napiekol nekvasených chlebov a najedli sa. 4 Ešte si však ani nepolíhali, keď mužovia mesta, totiž Sodomy, od chlapca až po starca, všetok ľud až do posledného chlapa, obkolesili dom. 5 Zavolali na Lóta a povedali: Kde sú mužovia, ktorí tejto noci vošli k tebe? Vyveď nám ich, aby sme ich poznali. 6 Nato vyšiel k nim Lót do brány, dvere za sebou zavrel 7 a povedal: Bratia moji, nože nerobte nič zlého. 8 Ajhľa, mám dve dcéry, ktoré nepoznali muža, vyvediem vám ich a urobte s nimi, ako sa vám páči; len týmto mužom nerobte nič, lebo vošli do tône môjho prístrešia. 9 Tí však zvolali: Ber sa preč! a dodali: Sám prišiel sem bývať ako cudzinec, a chcel by súdiť. Teraz tebe spravíme horšie ako im. A veľmi dorážali na muža Lóta a tisli sa bližšie, aby vylámali dvere. 10 Vtedy mužovia načiahli ruky, vtiahli Lóta k sebe do domu a zavreli dvere, 11 ale mužov, ktorí boli pri vchode do domu, malých i veľkých, ranili slepotou, takže nemohli nájsť vchod. 12 Potom mužovia povedali: Koho tu ešte máš: zaťa, synov, dcéry? Kohokoľvek máš v meste, vyveď ho z tohto miesta, 13 lebo zničíme toto miesto, pretože je naň priveľká ponosa pred Hospodinom a Hospodin nás poslal zničiť ho. 14 Vtedy Lót vyšiel, hovoril so svojimi zaťmi, ktorí si mali vziať jeho dcéry, a povedal: Vstaňte, vyjdite z tohto miesta, lebo Hospodin zničí mesto. Ale jeho zaťom sa zdalo, že žartuje. 15 Keď vyšla ranná zora, anjeli naliehali na Lóta a vraveli: Vstaň, vezmi ženu a obe dcéry, ktoré sú tu, aby si nezahynul pre vinu mesta. 16 Ale on váhal; vtedy mužovia chytili za ruku jeho i jeho ženu a obe jeho dcéry, lebo Hospodin ho chcel ušetriť. Vyviedli ho a nechali za mestom. 17 Keď ich viedli, anjel riekol: Zachráň sa, ide ti o život! Neobzeraj sa a nezastavuj sa v Okolí jordánskom, uteč na pohorie, aby si nezahynul. 18 Ale Lót im odpovedal: Ach nie, Pane! 19 Ajhľa, tvoj služobník našiel priazeň v tvojich očiach, a veľká je tvoja milosť, ktorú si mi preukázal, keď si ma zachoval nažive. Ale na pohorie nevládzem ujsť. Mohla by ma dostihnúť pohroma. A ja by som zomrel. 20 Tu hľa, je blízke mesto, tam by som mohol ujsť; je malé. Tam sa chcem zachrániť. Vskutku je malé; tak by som ostal nažive. 21 Vtedy mu riekol: Hľa, i v tejto veci beriem ohľad na teba a nezničím mesto, o ktorom si hovoril. 22 Rýchlo tam uteč, lebo kým tam nedôjdeš, nemôžem nič urobiť. Preto sa to mesto menuje Cóar. 23 Slnko práve vyšlo nad zemou, keď Lót došiel do Cóaru. 24 Vtedy Hospodin spustil na Sodomu a Gomoru sírový a ohnivý dážď z neba 25 a zničil tie mestá, celé Okolie, aj všetkých obyvateľov miest, aj poľné rastlinstvo. 26 Keď sa jeho žena obzrela, premenila sa na soľný stĺp. 27 Abrahám vyšiel včasráno na miesto, kde stál pred Hospodinom, 28 a keď pozrel dolu na Sodomu a Gomoru i na celý kraj Okolia, videl, že zo zeme vystupuje dym ako z huty. 29 Keď Boh ničil mestá Okolia, rozpomenul sa Boh na Abraháma a vyviedol Lóta z pohromy, keď vyvrátil mestá, v ktorých Lót býval. Lótove dcéry
30 Potom vyšiel Lót z Cóaru a usadil sa aj so svojimi dvoma dcérami v horskom kraji, lebo sa bál bývať v Cóare. Býval s oboma dcérami v jaskyni. 31 Raz povedala staršia mladšej: Náš otec je starý a v krajine nieto muža, ktorý by vošiel k nám, ako je to zvykom na celom svete. 32 Poď, dajme sa otcovi napiť vína a ľahnime si k nemu; tak po našom otcovi zachováme potomstvo. 33 V tú noc sa dali otcovi napiť vína. Potom vošla staršia a ľahla si k otcovi; on však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. 34 Na druhý deň povedala staršia mladšej: Hľa, minulej noci som ležala so svojím otcom. Dajme sa mu aj tejto noci napiť vína; potom vojdi, ľahni si k nemu, a tak zachováme potomstvo po našom otcovi. 35 Dali sa teda napiť otcovi vína aj tej noci, potom mladšia vstala a ľahla si k nemu; on však nevedel, ani kedy si ľahla, ani kedy vstala. 36 Tak obe Lótove dcéry počali od svojho otca. 37 Staršia porodila syna a dala mu meno Móáb, on je praotcom Moábcov až podnes. 38 A mladšia tiež porodila syna a dala mu meno Ben Ammí. On je praotcom Ammóncov až podnes.