14. kapitola
Odpoveď modlárom
1 Potom prišli za mnou niektorí zo starších Izraela a posadili sa predo mňa. 2 A zaznelo mi slovo Hospodinovo: 3 Človeče, títo mužovia prijali do srdca svoje modly a položili si pred seba pohnútku k svojmu previneniu. Môžem dovoliť, aby sa ma oni dopytovali? 4 Preto hovor s nimi a povedz im: Takto vraví Hospodin, Pán: Každému z domu Izraela, ktorý prijal modly do srdca a položil pohnútku k svojmu previneniu pred seba, a potom príde za prorokom, tomu ja, Hospodin, odpoviem primerane podľa množstva jeho nečistých modiel, 5 aby som uchopil za srdce dom Izraela, ktorý sa odvrátil odo mňa ku všetkým svojim modlám. 6 Preto povedz domu Izraela: Takto vraví Hospodin, Pán: Obráťte sa a odvráťte sa od svojich modiel a odvráťte svoje tváre od všetkých svojich ohavností! 7 Lebo ktokoľvek z domu Izraela, alebo z cudzincov, ktorí sa zdržujú v Izraeli, sa odvráti odo mňa, prijme modly do srdca a pohnútku k svojmu previneniu postaví pred seba, a potom príde za prorokom, aby sa ma za seba dopytoval, tomu ja, Hospodin, odpoviem: 8 obrátim svoju tvár proti tomu človeku, urobím ho znamením a úslovím a vyhubím spomedzi svojho ľudu. Potom poznáte, že ja som Hospodin. 9 A keby sa prorok dal podviesť a vyslovil by prorocké slová, ja, Hospodin, som podviedol toho proroka; vystriem svoju ruku proti nemu a vyhubím ho zo svojho izraelského ľudu. 10 Obaja ponesú trest za svoju vinu: vina toho, kto sa dopytoval, bude rovnaká ako vina proroka, 11 aby sa dom Izraela už nevzďaľoval bludne odo mňa, aby sa už neznečisťovali svojimi všelijakými previneniami. Potom mi budú ľudom a ja im budem Bohom - znie výrok Hospodina, Pána. Osobná zodpovednosť pred Bohom
12 Potom mi zaznelo slovo Hospodinovo: 13 Človeče, keby krajina zhrešila proti mne tým, že by sa mi spreneverila, vztiahol by som proti nej ruku a polámal by som jej oporu chleba, poslal by som na ňu hlad, aby som vyhubil z nej človeka i dobytok, 14 a keby boli uprostred nej títo traja mužovia: Nóach, Daniel a Jób, oni sami by si zachránili život svojou spravodlivosťou - znie výrok Hospodina, Pána. 15 Keby som krajinou previedol dravú zver a pripravil by som ju o deti, takže by sa stala púšťou, a nikto by ňou neprechádzal pre dravú zver, 16 a títo traja mužovia by boli v jej strede, ako že žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nezachránia ani synov ani dcéry, iba oni samotní sa zachránia; krajina ostane púšťou. 17 Alebo keby som uviedol meč na túto krajinu, a povedal by som: Meč, prejdi krajinou! a keby som vykynožil z nej ľudí i zvieratá, 18 a keby oní traja mužovia boli v nej, akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nezachránia si synov ani dcéry, iba oni sami sa zachránia. 19 Alebo keby som poslal mor na tú krajinu a krvavo by som vylial na ňu svoju prchkosť, a vykynožil by som z nej človeka i zvieratá, 20 a Nóach, Daniel a Jób by boli uprostred nej, akože žijem - znie výrok Hospodina, Pána - nezachránili by ani syna ani dcéru; oni samotní by si svojou spravodlivosťou zachránili vlastný život. 21 Lebo tak vraví Hospodin, Pán: Dokonca keby som poslal proti Jeruzalemu svoje štyri prísne prejavy súdu - meč, hlad, dravú zver a mor - aby som z neho vykynožil ľudí i zvieratá, 22 zostalo by v ňom to, čo uniklo: vyvedení synovia a dcéry. Keď vyjdú k vám a uvidíte ich život aj ich skutky, budete sa tešiť z nešťastia, ktoré som uviedol na Jeruzalem, z toho všetkého, čo som naň uviedol. 23 A poteším vás, keď uvidíte ich život a ich skutky; poznáte, že bez príčiny som neurobil všetko, čo som v ňom urobil - znie výrok Hospodina, Pána.