Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

33. kapitola

Ľud sa korí pred Hospodinom

1 Hospodin riekol Mojžišovi: Choď, odíď odtiaľto ty i ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, do krajiny, ktorú som prísahou Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi zasľúbil dať tvojmu potomstvu;
2 pred tebou pošlem anjela a vyženiem Kanaáncov, Amorejcov, Chetejcov, Perízejcov, Chivijcov a Jebúsejcov. 3 Choď do krajiny oplývajúcej mliekom a medom. Ja však nepôjdem s tebou, aby som ťa cestou nezničil, keďže si tvrdohlavým ľudom. 4 Keď ľud počul tieto tvrdé slová, začal smútiť a nikto nevzal na seba svoje šperky. 5 Hospodin však riekol Mojžišovi: Povedz Izraelcom: Ste ľudom tvrdohlavým; keby som len na okamih šiel s tebou, musel by som ťa zničiť; teraz však zlož svoje šperky zo seba a uvidím, ako s tebou naložím. 6 Izraelci postŕhali svoje šperky pri vrchu Chóréb.

Postavenie svätostánku

7 Potom vzal Mojžiš stan a rozložil ho vonku mimo tábora, ďaleko od tábora a nazval ho stánkom stretnutia; keď niekto hľadal Hospodina, vyšiel ku svätostánku, ktorý bol mimo tábora.
8 Kedykoľvek Mojžiš vychádzal k stánku, všetok ľud povstal, každý sa postavil ku vchodu do svojho stanu a hľadeli za Mojžišom, kým nevošiel do stánku. 9 Vždy, keď Mojžiš vošiel do stánku, zostúpil oblakový stĺp, zastal pri vchode do stánku a Hospodin hovoril s Mojžišom. 10 Všetok ľud však videl stáť oblakový stĺp pri vchode do stánku; všetok ľud vstal a klaňal sa, každý pri vchode do svojho stanu. 11 Hospodin hovoril s Mojžišom tvárou v tvár, ako sa človek rozpráva so svojím priateľom; potom sa vrátil do tábora; ale jeho služobník, mládenec Józua, syn Núnov, sa nevzdialil zo stánku.

Mojžiš vidí slávu Božiu

12 Mojžiš povedal Hospodinovi: Pozri, Ty mi vravíš: Veď tento ľud! Nedal si mi však vedieť, koho pošleš so mnou, hoci si riekol: Poznám ťa podľa mena, a našiel si aj priazeň v mojich očiach.
13 Teraz však, ak som našiel priazeň v Tvojich očiach, daj mi, prosím, poznať svoje cesty, nech Ťa poznám, aby som našiel priazeň v Tvojich očiach, a ber ohľad na to, že tento národ je Tvojím ľudom. 14 On riekol: Osobne pôjdem pred tebou a dovediem ťa k odpočinku. 15 Povedal Mu: Ak by si nešiel osobne predo mnou, neveď nás odtiaľto! 16 Veď po čom možno poznať, že som našiel priazeň v Tvojich očiach, ja i Tvoj ľud? Či nie po tom, že Ty pôjdeš s nami? Tak mňa a Tvoj ľud bude možné odlíšiť od ostatných národov, ktoré sú na povrchu zeme! 17 Hospodin riekol Mojžišovi: Aj toto, čo si vravel, urobím preto, lebo si našiel priazeň v mojich očiach a poznám ťa podľa mena. 18 On však povedal: Ukáž mi svoju slávu! 19 Hospodin riekol: Celú svoju slávu predvediem pred tebou a vyslovím pred tebou svoje meno: Hospodin. Zmilujem sa, nad kým sa zmilujem, a zľutujem sa, nad kým sa zľutujem. 20 Potom riekol: Nebudeš môcť vidieť moju tvár, lebo človek ma neuvidí, ak má ostať nažive. 21 Hospodin riekol: Hľa, tu pri mne je miesto, postav sa na skalu! 22 Keď bude prechádzať moja sláva, uložím ťa do skalnej trhliny a prikryjem ťa svojou dlaňou, kým neprejdem. 23 Potom odtiahnem svoju dlaň a uvidíš mi chrbát, ale moju tvár nebude vidieť.