10. kapitola
Ôsma rana: kobylky
1 Potom Hospodin riekol Mojžišovi: Choď k faraónovi, lebo zatvrdil som jeho srdce i srdce jeho služobníkov, aby som robil tieto svoje znamenia uprostred nich, 2 a aby si rozprával svojim synom a svojim vnukom, čo som vykonal v Egypte, i o mojich znameniach, ktoré som urobil medzi nimi, aby ste poznali, že ja som Hospodin. 3 I vošiel Mojžiš s Áronom k faraónovi a povedali mu: Takto vraví Hospodin, Boh Hebrejcov: Dokedy sa budeš zdráhať pokoriť sa predo mnou? Prepusť môj ľud, nech mi slúži, 4 lebo ak sa zdráhaš prepustiť môj ľud, zajtra uvediem na tvoje územie kobylky; 5 tie pokryjú povrch zeme, takže nebude možné vidieť zem; i zožerú zvyšky, čo vám ostali po krupobití, a obžerú všetky vaše pučiace stromy na poli. 6 Naplnia aj domy a domy všetkých tvojich služobníkov, i domy všetkých Egypťanov, čo nevideli tvoji otcovia a otcovia tvojich otcov odvtedy, čo sú na zemi, až do tohto dňa. Potom sa odvrátil a vyšiel od faraóna. 7 Vtedy povedali služobníci faraónovi: Dokedy nám tento bude osídlom? Prepusť tých mužov, nech slúžia Hospodinovi, svojmu Bohu. Či ešte nevieš, že sa Egypt rúti do záhuby? 8 Nato Mojžiša a Árona vrátili k faraónovi, a ten im povedal: Choďte a slúžte Hospodinovi, svojmu Bohu! Kto to všetko má odísť? 9 Mojžiš odpovedal: Pôjdeme so svojimi deťmi i so starcami, so svojimi synmi i dcérami, odídeme so svojím drobným dobytkom i s rožným statkom, lebo máme sviatok Hospodinov. 10 On im povedal: Nech je Hospodin s vami tak, ako ja vás i vaše malé deti prepustím! Pozrite, vy máte zlé úmysly. 11 Nie tak! Sami mužovia odíďte a slúžte Hospodinovi, lebo to chcete. Nato ich odohnali od faraóna. 12 Potom riekol Hospodin Mojžišovi: Vystri ruku nad Egypt, nech vyjdú na ňu kobylky a zožerú všetku bylinu tejto krajiny a všetko, čo ostalo po krupobití. 13 I vystrel Mojžiš svoju palicu nad Egypt a Hospodin prihnal na krajinu východný vietor, ktorý dul celý deň i celú noc a ráno priniesol kobylky. 14 Tie prišli na celú krajinu, spustili sa na celé územie Egypta v obrovskom množstve. Nikdy predtým nebolo takých kobyliek, ani po nich také nebudú. 15 Pokryli povrch celej krajiny, až sa zatemnila zem, požrali všetky byliny zeme, všetko ovocie na stromoch, ktoré krupobitie zanechalo, a neostalo nič zelené na stromoch ani na poľných bylinách v celom Egypte. 16 Vtedy faraón rýchle zavolal Mojžiša a Árona a povedal: Zhrešil som proti Hospodinovi, vášmu Bohu, i proti vám. 17 Teraz, ešte tentoraz mi odpusť hriech; modlite sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, nech odvráti odo mňa túto smrť. 18 Potom Mojžiš vyšiel od faraóna, modlil sa k Hospodinovi. 19 Hospodin zmenil vietor na veľmi silný západný, ktorý odniesol kobylky a vrhol ich do Červeného mora. Na celom území Egypta nezostalo ani jednej kobylky. 20 Hospodin však zatvrdil faraónovo srdce, a ten neprepustil Izraelcov. Deviata rana: tma
21 Hospodin riekol Mojžišovi: Vystri ruku k nebesiam a v Egypte nastane tma, že ju bude možno hmatať. 22 Vtedy Mojžiš vystrel ruku k nebesiam a tri dni bola hustá tma po celom Egypte. 23 Jeden druhého nevidel a nikto nevstal zo svojho miesta; ale všetci Izraelci mali svetlo na miestach, kde bývali. 24 Potom faraón zavolal Mojžiša a povedal mu: Choďte, slúžte Hospodinovi, len váš drobný dobytok a rožný statok ostane tu; aj vaše deti nech idú s vami. 25 Mojžiš odpovedal: Ty sám nám poskytneš zábitné aj spaľované obete, aby sme ich obetovali Hospodinovi, nášmu Bohu. 26 I naše stáda pôjdu s nami a nezostane tu ani kopyto, lebo z nich vyberieme, aby sme slúžili Hospodinovi, nášmu Bohu; my sami ešte nevieme, čím budeme slúžiť Hospodinovi, kým tam neprídeme. 27 Hospodin zatvrdil srdce faraónovo, a ten ich nechcel prepustiť. 28 I povedal mu faraón: Odíď odo mňa, neopováž sa už viac ukázať predo mnou, lebo v ten deň, v ktorý uvidíš moju tvár, zomrieš. 29 Mojžiš odpovedal: Ako si želáš, neuzriem už viac tvoju tvár.