Predchádzajúca kapitola

9. kapitola

Napomenutie k pokore

1 Počuj, Izrael, ty chceš dnes prejsť cez Jordán, aby si vtiahol a ovládol národy väčšie a mocnejšie, ako si ty, mestá veľké a po nebo opevnené,
2 ľud veľký a urastený, Anákovcov, o ktorých vieš a počul si hovoriť: Kto obstojí pred Anákovcami? 3 Tak vedz dnes, že Hospodin, tvoj Boh, ide pred tebou. On je stravujúci oheň; On ich vyhubí, On ich pokorí pred tebou, a ty ich vyženieš a rýchlo zničíš, ako ti hovoril Hospodin. 4 Keď ich Hospodin, tvoj Boh, zaženie spred teba, nemysli si v srdci: Pre moju spravodlivosť ma priviedol Hospodin zaujať túto krajinu, ale pre bezbožnosť týchto národov vyženie ich Hospodin, tvoj Boh, spred teba. 5 Nie pre svoju spravodlivosť a úprimné srdce prichádzaš zabrať ich krajinu, ale pre bezbožnosť týchto národov vyháňa ich Hospodin, tvoj Boh, spred teba, aby splnil slovo, ktoré prísahou dal tvojim otcom Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. 6 Tak vedz, že nie pre tvoju spravodlivosť dáva ti Hospodin zabrať túto dobrú krajinu; veď ty si tvrdohlavý ľud.

Napomenutie k vernosti

7 Pamätaj na to a nezabúdaj, ako si hneval Hospodina, svojho Boha, na púšti; odo dňa, čo si vyšiel z Egypta, až kým ste neprišli na toto miesto, priečili ste sa Hospodinovi.
8 Keď ste na Chórebe hnevali Hospodina, tak sa rozhneval na vás, že vás chcel vyhubiť. 9 Keď som vystúpil na vrch, aby som prijal kamenné dosky - dosky zmluvy, ktorú Hospodin uzavrel s vami - pobudol som na vrchu štyridsať dní a štyridsať nocí, nejedol som chlieb, ani vodu som nepil. 10 Hospodin mi dal dve kamenné dosky popísané Božím prstom, a na nich boli všetky slová, ktoré vám v deň zhromaždenia hovoril Hospodin na vrchu z ohňa. 11 Po štyridsiatich dňoch a štyridsiatich nociach mi dal Hospodin dve kamenné dosky - dosky zmluvy. 12 Riekol mi Hospodin: Vstaň, rýchlo zostúp odtiaľto, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z Egypta, sa zvrhol. Chytro odbočili z cesty, ktorú som im prikázal, a zhotovili si liatu modlu. 13 Vtedy mi riekol Hospodin: Videl som tento ľud; veru je to ľud tvrdohlavý. 14 Nechaj ma, vyhubím ich a vytriem ich meno spod nebies; teba však urobím národom mocnejším a početnejším, ako sú oni. 15 Obrátil som sa a zostúpil som z vrchu, ktorý planul ohňom, a dve dosky zmluvy som mal vo svojich rukách. 16 Vtedy som videl, že ste zhrešili proti Hospodinovi, svojmu Bohu, a urobili ste si liate teľa, chytro ste odbočili z cesty, ktorú vám prikázal Hospodin. 17 Chytil som obe dosky, odhodil som ich z rúk a rozbil pred vašimi očami. 18 Potom som sa vrhol pred Hospodina ako predtým, štyridsať dní a štyridsať nocí som nejedol chlieb, ani vodu som nepil - pre všetky vaše hriechy, ktorých ste sa dopustili, páchajúc zlo v očiach Hospodinových, a nahnevali ste Ho; 19 lebo som sa zhrozil hnevu a prchkosti, ktorou Hospodin zahorel proti vám tak, že vás chcel vyhubiť. Hospodin ma vypočul aj tentoraz. 20 Hospodin sa veľmi nahneval i na Árona a chcel ho zahubiť. Aj za Árona som sa vtedy modlil. 21 Vzal som teľa - výplod vášho hriechu - ktoré ste si zhotovili, spálil som ho ohňom, roztĺkol som ho dôkladne, až na prach som ho rozdrvil, a prach z neho som hodil do potoka, ktorý vyteká z vrchu. 22 Aj v Tabére, v Masse a v Kibrót-Hattaave hnevali ste Hospodina. 23 Keď vás Hospodin poslal z Kádeš-Barnéy so slovami: Choďte a zaberte krajinu, ktorú som vám dal! spriečili ste sa rozkazu Hospodina, svojho Boha, neverili ste Mu a nepočúvali ste Jeho hlas. 24 Priečili ste sa Hospodinovi odo dňa, čo som vás poznal. 25 Vrhol som sa pred Hospodina a štyridsať dní a štyridsať nocí som ležal pred Ním, lebo Hospodin riekol, že vás vyhubí. 26 Modlil som sa k Hospodinovi takto: Hospodine, Pane, nezahub svoj ľud a svoje vlastníctvo, ktoré si vykúpil svojou veľkou mocou a ktoré si silnou rukou vyviedol z Egypta. 27 Rozpomeň sa na svojich služobníkov, na Abraháma, Izáka a Jákoba, nehľaď na tvrdosť tohto ľudu, na jeho bezbožnosť a na jeho hriech, 28 aby v krajine, z ktorej si nás vyviedol, nepovedali: Pretože ich Hospodin nevládal doviesť do krajiny, ktorú im zasľúbil, a pretože ich nenávidel, vyviedol ich, aby ich usmrtil na púšti! 29 Veď oni sú Tvojím ľudom a Tvojím vlastníctvom, ktoré si vyviedol svojou veľkou silou a vystretým ramenom.