33. kapitola

Mojžišovo požehnanie

1 Toto je požehnanie, ktorým Boží muž Mojžiš požehnal Izraelcov pred svojou smrťou:
2 Riekol: Hospodin prišiel zo Sinaja a zažiaril im zo Séíru, zjavil sa v jase od vrchu Párán a prišiel od Meríby pri Kádeši, po jeho pravici bol planúci oheň. 3 Vskutku miluješ svoj ľud. Všetci jeho svätí sú v Tvojej ruke, kladú sa k Tvojim nohám, budú sa učiť z Tvojich slov. 4 Mojžiš nám dal zákon ako vlastníctvo zboru Jákobovho. 5 V Ješurúne povstal kráľ, keď sa predáci ľudu zišli spolu s kmeňmi Izraela. 6 Nech žije Rúben a nech neumiera, nech nie je jeho mužov primálo. 7 Toto povedal o Júdovi: Hospodine, vypočuj hlas Júdov a priveď ho k jeho ľudu, svojimi rukami bojuj za neho a buď mu pomocou proti jeho protivníkom. 8 O Lévím povedal: Nech tvoje tummím a úrím patria tvojmu zbožnému, ktorého si skúšal v Masse, s ktorým si mal spor pri vodách Meríby, 9 ktorý povedal o svojom otcovi a matke: Nevšímaj si ich! a na svojich bratov nepozrel ani svojich synov nepoznal, lebo zachovávali Tvoju reč a Tvoju zmluvu dodržiavali. 10 Jákoba budú učiť Tvojim právam a Izrael Tvojmu zákonu; klásť budú kadidlo pred Teba a celožertvu na Tvoj oltár. 11 Hospodine, požehnaj jeho silu a obľúb si dielo jeho rúk! Zdrv bedrá jeho odporcov, i tých, čo ho nenávidia, aby nepovstali viac. 12 O Benjamínovi povedal: Miláčik Hospodinov, bezpečne prebýva pri Ňom. On ho chráni po všetky dni. Prebýva medzi jeho úbočiami. 13 O Jozefovi povedal: Hospodin nech požehnáva jeho krajinu najvzácnejšou rosou z nebies a z prahlbiny, čo leží dolu, 14 najvzácnejším, čomu slnko dáva dozrieť; najvzácnejšou úrodou mesiacov, 15 najlepším bohatstvom pravekých vrchov a vzácnosťou večných pahorkov, 16 vzácnosťou krajiny, a tým, čo ju plní, i priazňou Toho, ktorý sídli v kre. Nech to príde na hlavu Jozefovu a na temeno zasväteného medzi jeho bratmi. 17 Jeho veleba je ako prvorodený býk, rohy jeho sú ako rohy divého byvola; nimi kole národy napospol, až do končín zeme... Také sú desaťtisíce Efrajima, také sú tisíce Menaššeho! 18 O Zebulúnovi povedal: Raduj sa, Zebulún, zo svojej výpravy, a Jissáchár zo svojich stanov! 19 Ľudí zavolajú na vrchy, tam budú obetovať správne obete, lebo bohatstvo mora budú vysávať i poklady ukryté v piesku. 20 O Gádovi povedal: Požehnaný, kto rozšíri priestor Gádov! Odpočíva ako levica a driape rameno i temeno. 21 Vyhliadol si prvý podiel, lebo tam mu bol pridelený vodcovský diel, i tiahol s predákmi ľudu a spolu s Izraelom vyplnil spravodlivosť Hospodinovu i Jeho právne predpisy. 22 O Dánovi povedal: Dán je mladé levíča, ktoré vybieha z Bášánu! 23 O Naftálím povedal: Naftálí je sýty priazne a plný požehnania Hospodinovho, more i juh si prisvojí. 24 O Ašérovi povedal: Najpožehnanejším zo synov nech je Ašér. Nech je miláčikom svojich bratov a nech si v oleji namáča nohu! 25 Železo a meď sú tvoje závory, tvoja sila nech trvá, pokiaľ žiješ! 26 Niet takého, ako je Boh Ješúrúnov, ženie sa po nebi na pomoc tebe vo svojej velebe po oblakoch. 27 Útočišťom je ti Boh odveký a dolu vládnu večné ramená. On zahnal pred tebou nepriateľa a riekol: Vyhub! 28 Preto prebýva Izrael v bezpečí, prameň Jákobov je osobitne v krajine obilia a muštu a z jeho neba kvapká rosa. 29 Blahoslavený si, Izrael! Kto ti je podobný? Ľud, zachránený Hospodinom; On je tvojím ochranným štítom, tvojím slávnym mečom! Lichotiť ti budú tvoji nepriatelia, ty však budeš kráčať po ich výšinách.