9. kapitola
Danielova kajúca modlitba
1 V prvom roku Ahasvérovho syna Dária z médskeho rodu, ktorý sa stal kráľom nad Chaldejskom, 2 v prvom roku jeho kraľovania, ja, Daniel, som z kníh skúmal počet rokov, ktoré podľa Hospodinovho slova prorokovi Jeremiášovi mali uplynúť nad zrúcaninami Jeruzalema: sedemdesiat rokov. 3 Potom som sa obrátil tvárou k Pánu Bohu, aby som sa v pôste, vo vrecovine a v popole, úpenlivo modlil. 4 Modlil som sa k Hospodinovi, svojmu Bohu, vyznával som a hovoril: Ach, Pane, veľký a hrozný Bože, ktorý zachovávaš zmluvu a priazeň pre tých, čo Ťa milujú a zachovávajú Tvoje prikázania: 5 Zhrešili sme a konali prevrátene a bezbožne; vzopreli sme sa a odklonili od Tvojich prikázaní a od Tvojich nariadení. 6 Neposlúchli sme Tvojich služobníkov, prorokov, ktorí hovorili v Tvojom mene našim kráľom, kniežatám, našim otcom a všetkému ľudu krajiny. 7 Tebe, Pane, patrí spravodlivosť, ale hanba v tvári patrí dnes nám, mužom judským, obyvateľom Jeruzalema a všetkým Izraelcom, blízkym i ďalekým vo všetkých krajinách, do ktorých si ich vyhnal pre neveru, čo sa dopustili proti Tebe. 8 Hospodine, hanba v tvári patrí nám, našim kráľom, kniežatám, našim otcom, lebo sme zhrešili proti Tebe. 9 U Pána, nášho Boha, je milosrdenstvo a odpustenie, lebo sa Mu priečili. 10 Neposlúchli sme slovo Hospodina, nášho Boha, aby sme chodili podľa Jeho zákonov, ktoré nám vydal prostredníctvom svojich služobníkov, prorokov. 11 Celý Izrael prestúpil Tvoj zákon a odklonil sa, aby nepočul Tvoj hlas. Preto nás stihla kliatba a prísaha, napísaná v zákone Božieho služobníka Mojžiša, veď sme zhrešili proti nemu. 12 On splnil svoje slovo, ktoré vyslovil proti nám a proti našim vládcom, ktorí nás spravovali, že privedie na nás veľké nešťastie, akého nebolo pod celým nebom, ale stalo sa v Jeruzaleme. 13 Ako je napísané v Mojžišovom zákone, prišlo na nás celé toto nešťastie, ale my sme neprosili o priazeň Hospodina, nášho Boha, a neodvrátili sme sa od svojich hriechov a nedbali sme na Tvoju pravdu. 14 Ale Hospodin bdel a priviedol na nás toto nešťastie. Lebo Hospodin, náš Boh, je spravodlivý vo všetkých svojich skutkoch, ktoré koná, ale my sme neposlúchali Jeho hlas. 15 Teraz, Pane, Bože náš, ktorý si silnou rukou vyviedol svoj ľud z Egypta a získal si meno, ako ho máš dnes: zhrešili sme a previnili sa. 16 Pane, pre všetku Tvoju spravodlivosť nech sa odvráti Tvoj hnev a Tvoja prchkosť od Tvojho mesta Jeruzalema a od Tvojho svätého vrchu. Lebo pre naše hriechy a pre neprávosť našich otcov je Jeruzalem a Tvoj ľud na potupu všetkým okolo nás. 17 Teraz však, Bože náš, počuj modlitbu svojho služobníka a jeho úpenlivé volanie. Kvôli sebe samému, Pane, rozjasni svoju tvár nad svojou spustošenou svätyňou. 18 Bože môj, nakloň ucho a počuj, otvor oči a pozri sa na naše spustošenie a na svoje mesto, ktoré nesie Tvoje meno. Lebo nezakladáme svoje prosby na svojich zásluhách pred Tebou, ale na Tvojom hojnom milosrdenstve. 19 Pane, počuj, Pane, odpusť, Pane, pozoruj a konaj! Kvôli sebe samému nemeškaj, Bože môj. Lebo Tvoje mesto i Tvoj ľud nesú Tvoje meno. Vysvetlenie sedemdesiatich rokov
20 Ešte som hovoril a modlil sa, vyznával som svoj hriech a hriech svojho izraelského ľudu a predkladal som Hospodinovi, svojmu Bohu, prosbu za svätý vrch svojho Boha, 21 ešte som hovoril svoju modlitbu, keď muž Gabriel, ktorého som videl na začiatku vo videní, priletel ku mne a dotkol sa ma v čase večernej pokrmovej obete. 22 Pristúpil, a keď hovoril so mnou, povedal: Daniel, teraz som vyšiel, aby som ti dal plné poznanie. 23 Keď si sa začal modliť, zaznelo Božie slovo, a ja som prišiel, aby som ti ho oznámil, lebo si obľúbený a vzácny. Daj si pozor na slovo a pochop videnie: 24 Sedemdesiat týždňov je určených pre Tvoj ľud a pre Tvoje sväté mesto na ukončenie priestupku, na skoncovanie s hriechom a na zmierenie viny, na privedenie večnej spravodlivosti, na zapečatenie videnia i proroka a na pomazanie veľsvätyne. 25 Preto vedz a cháp: Odvtedy, čo vyšlo slovo o návrate a o vybudovaní Jeruzalema až po pomazanie kniežaťa, bude sedem týždňov. Za šesťdesiatdva týždňov opäť bude vybudovaný s námestím a ulicami, aj keď v čase útrap. 26 Po šesťdesiatdva týždňoch bude zabitý jeden pomazaný a nebude ho. Mesto a svätyňu zničí ľud kniežaťa, ktorý príde. Ich koniec nastane záplavou a až do konca vojny bude trvať predurčené pustošenie. 27 Uzavrie pevnú zmluvu s mnohými na jeden týždeň; na pol týždňa zastaví zábitnú i pokrmovú obeť; na okraj oltára príde ohavné pustošenie až po stanovený koniec, ktorý príde a zavŕši pustošenie.