Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

4. kapitola

Nebúkadnecarov sen o strome a jeho výklad

1 Ja, Nebúkadnecar, žil som pokojne vo svojom dome a blahobytne vo svojom paláci.
2 Videl som sen, a ten ma vydesil. Predstavy, ktoré som mal na lôžku, a vidiny, ktoré mi prebiehali hlavou, ma znepokojili. 3 Preto som vydal rozkaz, nech predo mňa privedú všetkých babylonských mudrcov, aby mi sen vysvetlili. 4 Vtedy predstúpili čarodejníci, veštci, Chaldejci a astrológovia. Rozpovedal som im sen. Ale jeho výklad mi nepovedali. 5 Napokon predstúpil predo mňa Daniel, ktorý mal meno Béltšaccar podľa mena môjho boha, v ktorom prebýva duch svätých bohov, a vyrozprával som mu sen: 6 Béltšaccar, hlavný veštec, viem, že duch svätých bohov prebýva v tebe a nijaké tajomstvo ti nerobí ťažkosti. Toto sú vidiny môjho sna. Povedz mi jeho výklad. 7 Toto sú vidiny, ktoré mi prebiehali hlavou na mojom lôžku: Ajhľa, strom stál uprostred zeme. Bol veľmi vysoký. 8 Strom rástol a mocnel, jeho vrcholec siahal po nebo; bolo ho vidieť až po koniec zeme. 9 Jeho lístie bolo krásne a hojne bolo jeho ovocia; bol na ňom pokrm pre všetkých. Poľná zver nachádzala pod ním tieň; v jeho ratolestiach bývalo nebeské vtáctvo a z neho sa živilo každé telo. 10 Potom som videl vo vidinách, ktoré mi na mojom lôžku prechádzali hlavou: Ajhľa, strážny, svätý, zostúpil z neba. 11 Silno volal a takto vravel: Zotnite strom a obsekajte mu ratolesti. Okmášte mu lístie a rozmetajte jeho ovocie. Zver nech ujde spod neho i vtáctvo z jeho vetví, 12 ale jeho peň s koreňmi nechajte v zemi, v železných a bronzových okovách, v peknej zeleni; a nech sa so zverinou delí o poľné byliny. 13 Nech sa mu zmení ľudské srdce a nech dostane srdce zvieracie. Sedem časov má prebehnúť nad ním. 14 Toto rozhodnutie je podľa rady strážnych a na reči svätých spočíva táto vec, aby živí poznali, že Najvyšší panuje nad kráľovstvom ľudí, že On ho dáva tomu, komu chce, a aj najchatrnejšieho z ľudí môže nadeň ustanoviť. 15 Toto je sen, ktorý som videl ja, Nebúkadnecar, a ty, Béltšaccar, mi podaj jeho výklad! Lebo ani všetci mudrci môjho kráľovstva mi ho nevedeli vyložiť; ty to však môžeš, lebo duch svätých bohov spočíva v tebe. 16 Vtedy Daniel, ktorý sa volal Béltšaccar, na istý čas ustrnul a jeho myšlienky ho desili. Ale kráľ povedal: Béltšaccar, nech ťa neľaká sen a jeho výklad. Béltšaccar odpovedal: Pane môj, sen tvojim neprajníkom a jeho význam tvojim nepriateľom! 17 Strom, ktorý si videl rásť a mocnieť, ktorého výška siahala po nebesá a bolo ho vidieť na celej zemi, 18 ktorého lístie bolo krásne a ovocie hojné, a bol na ňom pokrm pre všetkých, strom, pod ktorým prebývala poľná zver a v jeho vetvách nebeské vtáctvo, 19 ten strom si ty, kráľu, ktorý si rástol a mocnel a ktorého veľkosť siahala po nebesá a vláda až po hranice zeme. 20 A keď kráľ videl zostúpiť z nebies strážneho a svätého, ktorý hovoril: Vytnite ten strom a zničte ho, ale peň s koreňmi nechajte v zemi, a to v železných a bronzových okovách, v poľnej zeleni; nech ho skropí rosa z neba a nech má s poľnou zverou svoj podiel, kým neprebehne nad ním sedem časov - 21 toto je výklad, kráľu, a toto rozhodnutie Najvyššieho, ktoré prichádza na môjho pána, kráľa: 22 Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou; byliny ti dajú za pokrm ako dobytku; rosa nebies ťa bude kropiť a sedem časov prebehne nad tebou, kým nepoznáš, že nad kráľovstvom ľudí vládne Najvyšší a On ho dáva, komu chce. 23 To, že znel príkaz ponechať strom s koreňmi stromu, znamená: tvoje kráľovstvo bude pevne stáť, akonáhle poznáš, že nebesá majú moc. 24 Preto, kráľu, prijmi moju radu: Zameň svoje hriechy za spravodlivosť a svoje neprávosti za milosrdenstvo voči biednym. Azda sa predĺži tvoje blaho. 25 To všetko postihlo kráľa Nebúkadnecara.

Nebúkadnecarova pýcha a pokorenie

26 Po dvanástich mesiacoch, keď sa prechádzal po babylonskom kráľovskom paláci,
27 kráľ povedal: Nie je to ten veľký Babylon, ktorý som ja vystaval ako kráľovské sídlo mocou svojej sily a ku cti svojej slávy? 28 Slovo bolo ešte v kráľových ústach, a už zahrmelo slovo z neba: Tebe sa hovorí, kráľ Nebúkadnecar: Kráľovstvo ti je odňaté. 29 Vyženú ťa spomedzi ľudí a budeš bývať s poľnou zverou, byliny ti dajú jesť ako dobytku a sedem časov musí prebehnúť nad tebou, kým neuznáš, že Najvyšší vládne nad kráľovstvom ľudí a dáva ho, komu chce. 30 V tú hodinu sa splnilo slovo na Nebúkadnecarovi: bol vyhnaný spomedzi ľudí a jedol byliny ako dobytok; nebeská rosa mu kropila telo, kým mu nenarástli vlasy ako orlom perie a nechty ako vtákom pazúry. 31 Po uplynutí tých dní som ja, Nebúkadnecar, pozdvihol oči k nebu a rozum sa mi vrátil. Vtedy som dobrorečil Najvyššiemu, chválil a velebil som Večne živého, Jeho vláda je večná a Jeho kráľovstvo je z pokolenia na pokolenie; 32 všetci obyvatelia zeme sú pokladaní za nič; podľa svojej vôle nakladá s nebeským vojskom aj s obyvateľmi zeme; niet nikoho, kto by mohol prekážať Jeho rukám a opýtať sa Ho: Čo to robíš? 33 V tom istom čase sa mi vrátil rozum a na slávu môjho kráľovstva môj lesk a veleba. Moji radcovia a veľmoži ma vyhľadali, znova som bol dosadený do svojho kráľovstva a dostalo sa mi ešte väčšej moci. 34 Teraz ja, Nebúkadnecar, chválim, vyvyšujem a zvelebujem Kráľa nebies, lebo všetky Jeho skutky sú pravdou a Jeho cesty sú právom, veď môže ponížiť tých, čo chodia v pýche.