Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

2. kapitola

Nebúkadnecarov sen o soche a jeho výklad

1 V druhom roku svojho kraľovania mal Nebúkadnecar sny. Jeho duch bol tým znepokojený a spánok sa mu pretrhol.
2 Vtedy kráľ prikázal zavolať čarodejníkov, veštcov, zaklínačov a Chaldejcov, aby oznámili kráľovi jeho sny. Tí prišli a postavili sa pred kráľa. 3 Kráľ im povedal: Mal som sen a môj duch sa znepokojil túžbou poznať sen. 4 Chaldejci povedali kráľovi aramejsky: Kráľu, ži naveky! Rozpovedz svojim sluhom svoj sen, a my ti podáme jeho výklad. 5 Kráľ odpovedal Chaldejcom: Moje rozhodnutie je pevné. Ak mi neoznámite sen a jeho výklad, rozsekajú vás na kusy a vaše domy obrátia na hnojisko. 6 Ale ak mi oznámite sen a jeho výklad, dostanete odo mňa dary, odmeny a veľkú slávu. Preto mi oznámte sen a jeho výklad. 7 Druhý raz mu odpovedali: Nech kráľ rozpovie svoj sen svojim služobníkom a my oznámime jeho výklad. 8 Kráľ odpovedal: Bezpečne badám, že chcete získať čas, lebo vidíte, že moje rozhodnutie je pevné. 9 Ak mi sen nemôžete oznámiť, stihne vás len jeden výrok: Uzhodli ste sa predo mnou konať lož a klam, kým sa nezmenia časy. Povedzte mi teda sen, aby som vedel, že mi môžete podať aj jeho výklad. 10 Chaldejci odpovedali kráľovi: Niet na zemi človeka, ktorý by mohol oznámiť, čo kráľ chce. Pretože nijaký veľký a mocný kráľ nežiadal niečo podobné od nijakého čarodejníka, veštca a Chaldejca. 11 Vec, ktorú žiada kráľ, je ťažká, a nikto iný by to nevedel oznámiť, iba bohovia, ktorí nebývajú medzi telesnými bytosťami. 12 Kráľ sa pre to veľmi rozhneval, ba rozzúril a rozkázal zahubiť všetkých babylonských mudrcov. 13 Keď vyšiel rozkaz pozabíjať mudrcov, hľadali Daniela a jeho druhov, aby ich zabili. 14 Vtedy Daniel prehovoril múdro a opatrne k veliteľovi kráľovskej telesnej stráže Arjókovi, ktorý vyšiel pobiť babylonských mudrcov. 15 V odpovedi povedal kráľovmu zmocnencovi Arjókovi: Prečo vyšiel taký prísny výrok od kráľa? Nato Arjók oboznámil Daniela s vecou. 16 Vtedy Daniel šiel a požiadal kráľa, nech mu dá čas, aby mohol kráľovi oznámiť výklad. 17 Potom Daniel odišiel domov a oznámil vec svojim druhom Chananjovi, Míšáélovi a Azarjovi, 18 aby vyprosili od Boha nebies milosrdenstvo pre toto tajomstvo, aby tak Daniel a jeho druhovia nezahynuli s ostatnými babylonskými mudrcmi. 19 Vtedy bolo Danielovi v nočnom videní odhalené tajomstvo. A Daniel velebil Boha nebies takto: 20 Nech je požehnané meno Božie od vekov až naveky, lebo Jemu patrí múdrosť i sila! 21 On mení časy i doby, zosadzuje a nastoľuje kráľov, múdrosť dáva múdrym a rozumnosť rozumným. 22 Odhaľuje, čo je hlboké a skryté, pozná, čo je v temnote, a svetlo prebýva pri ňom. 23 Teba, Bože mojich otcov, chválim a oslavujem, lebo dal si mi múdrosť a silu. Teraz si mi dal poznať, o čo sme Ťa prosili; lebo dal si nám poznať kráľovu záležitosť. 24 Preto Daniel zašiel k Arjókovi, ktorý mal od kráľa rozkaz vyhubiť všetkých babylonských mudrcov; prišiel a povedal mu: Nevyhub babylonských mudrcov, ale predveď ma pred kráľa a ja mu podám výklad. 25 Arjók ho urýchlene predviedol pred kráľa a povedal mu: Medzi zajatými Júdejcami som našiel muža, ktorý oznámi kráľovi výklad. 26 Kráľ odpovedal Danielovi, ktorý mal meno Béltšaccar: Naozaj mi môžeš oznámiť sen, ktorý som videl, i jeho výklad? 27 Daniel mu odpovedal: Tajomstvo, na ktoré sa kráľ pýta, mu nemôžu oznámiť mudrci, veštci, čarodejníci a astrológovia. 28 Ale na nebi jestvuje Boh, ktorý vyjavuje tajomstvá a oznamuje kráľovi Nebúkadnecarovi, čo sa bude diať v budúcich dňoch. Tvoj sen, a čo si videl na svojom lôžku, znamená toto: 29 Kráľu, tebe prichádzali na lôžku myšlienky, čo sa má diať v budúcnosti. Ten, ktorý zjavuje tajomstvá, dal ti vedieť, čo sa stane. 30 Mne bolo vyjavené toto tajomstvo nie pre múdrosť, ktorej by som mal viac ako ostatné živé tvory, ale preto, aby sa kráľovi dostalo vysvetlenia a ty, aby si pochopil myšlienky svojho srdca. 31 Kráľu, videl si veľkú sochu. Táto socha bola mohutná a mimoriadne jagavá; stála pred tebou a jej výzor bol strašný. 32 Hlava sochy bola z jemného zlata, jej prsia a ramená zo striebra, jej brucho a bedrá z bronzu; 33 jej stehná boli zo železa, jej nohy čiastočne zo železa, čiastočne z hliny. 34 Keď si hľadel, zrazu sa bez zásahu rúk odlomil kameň, zasiahol sochu do železných a hlinených nôh a rozdrvil ich. 35 Tak sa naraz rozdrvilo železo, hlina, bronz, striebro i zlato, a boli ako pleva na holohumnici v lete; vietor ich odvial, tak že nebolo možné nájsť po nich ani stopy. Ale kameň, ktorý zasiahol sochu, sa premenil na veľký vrch a naplnil celú zem. 36 Toto je sen. A teraz podáme kráľovi jeho výklad. 37 Ty si, kráľu, kráľ kráľov, ktorému Boh nebies dal kráľovstvo, moc, silu i slávu, 38 ktorému dal do rúk všetky miesta, na ktorých žijú ľudia, poľné zvieratá i nebeské vtáctvo, a ktorého urobil pánom nad všetkým; ty si tá zlatá hlava. 39 Po tebe vznikne nové kráľovstvo, chatrnejšie ako tvoje, a ďalšie, tretie kráľovstvo, bronzové, ktoré bude panovať nad celou zemou. 40 Štvrté kráľovstvo bude mocné ako železo, lebo ako železo drví a rozomieľa všetko; ako železo všetko láme, tak aj ono všetko rozdrví a poláme. 41 To, že si videl nohy a prsty čiastočne z hrnčiarskej hliny a čiastočne zo železa, znamená, že kráľovstvo bude rozdelené; bude v ňom niečo z tvrdosti železa, tak ako si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou. 42 To, že prsty na nohách boli čiastočne zo železa a čiastočne z hliny, znamená, že kráľovstvo bude čiastočne mocné a čiastočne krehké. 43 Keďže si videl železo zmiešané s ílovitou hlinou, to znamená, že sa manželským zväzkom pomiešajú jeden s druhým, ale nebudú dovedna držať, ako sa železo nezmieša s hlinou. 44 Ale za čias tých kráľov Boh nebies nastolí večné kráľovstvo, ktoré nezahynie, a to kráľovstvo neprejde na iný národ. Ono rozdrví a zničí všetky tie kráľovstvá a bude trvať naveky; 45 ako si videl, že kameň sa bez zásahu ruky odlomil z vrchu a rozdrvil železo, bronz, hlinu, striebro aj zlato. Veľký Boh dal vedieť kráľovi, čo sa má v budúcnosti stať. Sen je spoľahlivý a jeho výklad je správny.

Danielovo povýšenie

46 Nato kráľ Nebúkadnecar padol na tvár, poklonil sa Danielovi a rozkázal, aby mu priniesli pokrmovú a kadidlovú obeť.
47 Kráľ sa ozval a povedal Danielovi: Vskutku, váš Boh je Boh bohov a Pán kráľov, ktorý zjavuje tajomstvá, preto si vládal odhaliť tajomstvo. 48 Vtedy kráľ povýšil Daniela a dal mu mnoho cenných darov. Urobil ho vládcom nad celou babylonskou krajinou a predstaveným všetkých babylonských mudrcov. 49 A Daniel prosil kráľa, aby Šadracha, Méšacha a Abéd-Nega poveril spravovaním babylonskej krajiny. On sám však ostal na kráľovskom dvore.