Predchádzajúca kapitola

2. kapitola

Výstraha pred falošnými prorokmi

1Bývali však medzi ľudom aj falošní proroci, ako aj medzi vami budú falošní učitelia, ktorí vnesú skazonosné sektárstvo, a keďže budú zapierať aj samého Pána, ktorý si ich vykúpil, uvalia na seba skorú skazu.
2A mnohí budú nasledovať ich výstrednosti a potupia cestu pravdy. 3Z chamtivosti sa budú usilovať vykorisťovať vás úlisnými rečami, ale ich odsúdenie sa už oddávna pripravuje a ich zatratenie nespí.

Tri starozmluvné výstrahy

4Lebo Boh neodpustil ani anjelom, ktorí zhrešili, ale uvrhol ich do podsvetia a v reťaziach temna ich dal strážiť až do súdu.
5A neodpustil ani starému svetu, ale Nóacha, zvestovateľa spravodlivosti, ochránil ako ôsmeho, keď dopustil potopu na bezbožný svet. 6Odsúdil aj mestá Sodomu a Gomoru, obrátil ich na popol, a tak ukázal výstražný príklad bezbožníkom v budúcnosti; 7ale vytrhol spravodlivého Lóta, utrápeného výstredným počínaním nemravníkov, 8lebo tento spravodlivý, kým prebýval medzi nimi, deň čo deň sa trápil vo svojej spravodlivej duši pre bezbožné skutky, ktoré videl a počul. 9Tak, hľa, môže Pán vytrhnúť pobožných z pokušenia, ale ponechať nespravodlivých až do súdneho dňa a potrestať, 10najmä však tých, čo vedení nečistými žiadosťami idú za telom a neuznávajú nikoho nad sebou; samoľúbi bezočivci, ktorí sa neboja rúhať mocnostiam, 11hoci anjeli, v sile a moci väčší, nevynášajú proti nim rúhavý výrok pred Pánom.

Život falošných prorokov

12Ale títo, ako nerozumná zver zrodená od prírody, aby ju lovili a ničili, rúhajú sa tomu, čo nepoznajú; a aj zahynú tak, ako hynú zvieratá,
13a prijmú odplatu neprávosti. Za rozkoš si pokladajú hýriť vo dne, sú samá škvrna a špina, a na hodoch s vami sa vystatujú svojimi bludmi. 14Ich oči, nenásytné hriechu, sú plné (túžby po) cudzoložnici, vábia nestále duše, srdcia majú vycvičené v chamtivosti; sú deťmi kliatby. 15Opustiac pravú cestu, zablúdili, dali sa na cestu Baláma, syna Bozorovho, ktorý si obľúbil mzdu neprávosti; 16ale bol pokarhaný pre svoj priestupok; nemé ťažné zviera prehovorilo ľudským hlasom a zabránilo nemúdrosti proroka. 17Oni sú prameňmi bez vody; oblakmi, ktoré ženie víchrica; pripravená im je večná tma. 18Hovoria totiž naduté prázdne reči, výstrednosťami telesných žiadostí lákajú ľudí, ktorí práve ušli spomedzi tých, čo žijú v blude. 19Sľubujú im slobodu, a sami sú otrokmi skazy; každý zaiste je otrokom toho, kto ho premohol. 20Lebo horšie ako prvé sú posledné veci tých, čo poznali Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a ušli poškvrnám sveta, ale znovu sa pletú s nimi a sú premožení. 21Bolo by im lepšie, keby neboli poznali cestu spravodlivosti, ako keď poznali, a odvrátili sa od im daného svätého prikázania. 22Splnilo sa pri nich pravdivé príslovie: Vrátil sa pes ku svojmu vývratku! a: Umyté prasa do blata!