Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

7. kapitola

1 Vtedy Elízeus povedal: Počujte slovo Hospodinovo: Takto vraví Hospodin: Zajtra o tomto čase bude v samárskej bráne sea jemnej múky za šekel, dve sey jačmeňa za šekel. 2 Ale dôstojník, o ruku ktorého sa kráľ opieral, odvetil Božiemu mužovi: Aj keby Hospodin narobil okná na nebi, mohlo by sa to stať? Povedal mu: Ajhľa, vlastnými očami to uzrieš, ale jesť z toho nebudeš. 3 Pri vchode do brány sa zdržiavali štyria malomocní muži. Povedali si jeden druhému: Načo tu máme sedieť, kým nezomrieme? 4 Ak si zmyslíme ísť do mesta, v meste je hlad, takže tam zomrieme. Aj keď tu zostaneme, zomrieme. Poďme, vpadnime do sýrskeho tábora! Ak nás nechajú nažive, zostaneme živí, ak nás usmrtia, pomrieme. 5 Za súmraku sa pohli, aby vošli do sýrskeho tábora. Keď prišli na okraj sýrskeho tábora, zbadali, že tam nieto nikoho. 6 Pán dal počuť sýrskemu vojsku hrkot vozov, dupot koní a hluk veľkého vojska, takže jeden druhému vraveli: Hľa, izraelský kráľ si najal proti nám chetejských a egyptských kráľov, aby prišli na nás. 7 Vstali teda a utiekli za súmraku. Zanechali svoje stany, kone, osly aj tábor tak, ako bol, a utekali o život. 8 Keď malomocní prišli na okraj tábora, vošli do prvého stanu, najedli sa, napili, odniesli odtiaľ striebro, zlato i šatstvo a odišli to ukryť. Potom sa vrátili, vošli do ďalšieho stanu, a aj odtiaľ odniesli ukryť. 9 Zrazu povedali jeden druhému: Nerobíme správne. Tento deň je dňom dobrých zvestí - a my mlčíme. Ak budeme čakať až do ranného svitu, dopustíme sa previnenia. Poberme sa a poďme to oznámiť kráľovskému domu. 10 Keď došli, zakričali na stráže mestskej brány a oznámili im: Vošli sme do sýrskeho tábora, a hľa, nieto tam nikoho, ani ľudský hlas sme nepočuli, len kone a osly popriväzované a stany tak, ako boli. 11 Stráže brán to zakričali ďalším, až to bolo ohlásené v kráľovskom paláci. 12 Kráľ vstal v noci a svojím služobníkom povedal: Poviem vám, čo urobili s nami Sýrčania. Vedia, že hladujeme, preto vyšli z tábora ukryť sa do poľa. Myslia si: Keď vyjdú z mesta, pochytáme ich živých a vojdeme do mesta. 13 Jeden z jeho služobníkov odvetil: Treba vziať päť koní z tých, čo ešte zostali. Aj tak vyjde na to, na čo vychádza celé množstvo Izraela, ktoré už zahynulo. Pošleme ich a uvidíme. 14 Vzali teda dva záprahy koní a kráľ ich poslal za sýrskym vojskom s odkazom: Choďte a pozrite! 15 Šli za nimi až k Jordánu. A videli, že celá cesta bola plná šiat a výzbroje, ktorú Sýrčania na svojom úteku zahodili. Keď sa poslovia vrátili, oznámili to kráľovi. 16 Vtedy ľud vyšiel a vyplienil sýrsky tábor, takže sea jemnej múky stála šekel a dve sey jačmeňa šekel - podľa slova Hospodinovho. 17 Kráľ poveril dozorom nad bránou dôstojníka, o ruku ktorého sa opieral, ale ľud ho v bráne rozšliapal, takže zomrel, ako to predpovedal Boží muž, keď sa tak vyslovil vtedy, keď k nemu prišiel kráľ. 18 Stalo sa tak, ako predpovedal Boží muž kráľovi: Zajtra o tomto čase v Samárskej bráne dve sey jačmeňa budú za šekel aj sea jemnej múky za šekel. 19 Vtedy povedal dôstojník Božiemu mužovi: Aj keby Hospodin narobil okná na nebi, mohlo by sa to stať? A ten mu povedal: Vlastnými očami to uzrieš, ale jesť z toho nebudeš. 20 Tak sa mu stalo. Ľud ho rozšliapal v bráne, takže zomrel.