25. kapitola
Obliehanie Jeruzalema a jeho druhý pád
1 V deviatom roku jeho kraľovania, v desiatom mesiaci, desiateho dňa toho mesiaca prišiel babylonský kráľ Nebúkadnecar s celým svojím vojskom proti Jeruzalemu. Utáboril sa pri ňom a vybudoval okolo neho val. 2 Mesto bolo obliehané až do jedenásteho roku kráľa Cidkiju. 3 Deviateho dňa štvrtého mesiaca zavládol v meste hlad, takže sa ľudu krajiny nedostával chlieb. 4 Keď došlo k prielomu do mesta, všetci bojaschopní muži ušli v noci cestou medzi dvoma hradbami, cez mestskú bránu, ktorá je pri kráľovskej záhrade, hoci Chaldejci mali mesto obkľúčené. Ušli smerom k Arábe. 5 Chaldejské vojská stíhali kráľa. Dostihli ho na jerišských stepiach, a všetko jeho vojsko sa rozpŕchlo od neho. 6 Chytili kráľa, zaviedli ho k babylonskému kráľovi do Ribly a vyniesli nad ním rozsudok. 7 Synov Cidkijových povraždili pred jeho očami. Nato dal Cidkiju oslepiť, spútať ho do okov a odviesť do Babylónie. 8 V piatom mesiaci, siedmeho dňa toho mesiaca, v devätnástom roku babylonského kráľa Nebúkadnecara, prišiel do Jeruzalema veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán, služobník babylonského kráľa. 9 Vypálil dom Hospodinov a kráľovský palác. Aj všetky významnejšie budovy spálil ohňom. 10 Všetko chaldejské vojsko veliteľa telesnej stráže rozbúralo i hradby okolo Jeruzalema. 11 Veliteľ telesnej stráže Nebúzaradán odvliekol do zajatia aj zvyšok ľudu, čo zostal v meste, zbehov, ktorí prebehli k babylonskému kráľovi, spolu so zvyškom davu. 12 Z drobného ľudu krajiny zanechal veliteľ telesnej stráže niektorých, ako vinárov a roľníkov. 13 Bronzové stĺpy, čo boli v dome Hospodinovom, aj podvozky, bronzové more, ktoré bolo v dome Hospodinovom, Chaldejci rozbili a bronz odniesli do Babylónie. 14 Hrnce, lopaty, nože, kadidlové panvice, a vôbec všetky bronzové nádoby, ktoré používali pri bohoslužbe, pobrali. 15 Panvice na prenášanie ohňa, kropiace čaše, čo bolo zo zlata alebo zo striebra, vzal veliteľ telesnej stráže; 16 aj dva stĺpy, jedno more, podvozky, ktoré dal zhotoviť Šalamún pre dom Hospodinov. Nebolo možné odvážiť bronz celého vybavenia. 17 Jeden stĺp mal výšku osemnásť lakťov. Jeho hlavica bola bronzová. Výška hlavice bola tri lakte. Zôkol-vôkol na hlavici bolo mrežovanie a granátové jablká na hlavici dookola, všetko z bronzu. Druhý stĺp bol taký istý aj s mrežovaním. 18 Veliteľ telesnej stráže vzal aj hlavného kňaza Seraju, druhého kňaza Cefanju a troch strážcov prahu. 19 Z mesta vzal jedného dvorana, ktorý bol veliteľom bojovníkov, päť mužov z blízkych kráľovi, ktorí sa nachádzali v meste, vojvodcovho pisára, ktorý konal odvody ľudu krajiny, aj šesťdesiat mužov z ľudu krajiny, nachádzajúcich sa v meste. 20 Nebúzaradán, veliteľ telesnej stráže, ich vzal a odviedol k babylonskému kráľovi do Ribly. 21 Babylonský kráľ ich dal usmrtiť. Usmrtil ich v Rible, v krajine Chamát. A Júdu odvliekol z jeho pôdy. Gedalja správcom Judska
22 Nad zvyšným ľudom, ktorý babylonský kráľ Nebúkadnecar ponechal v Judsku, ustanovil Gedalju, syna Achíkámovho, syna Šáfánovho. 23 Keď sa všetci velitelia vojsk i s mužstvom dopočuli, že babylonský kráľ ustanovil za predstaveného Gedalju, prišli ku Gedaljovi do Micpy, a to Jišmáél, syn Netanjov, Jochanán, syn Káréachov, Serajá, syn Tanchumeta Netófatského, a Jaazanja, syn Maacháťana, spolu so svojím mužstvom. 24 Gedalja im aj ich mužstvu prisahal a povedal: Nebojte sa podrobiť Chaldejcom, zostaňte v krajine, slúžte babylonskému kráľovi a budeme sa mať dobre. 25 Potom, v siedmom mesiaci, prišiel Jišmáél, syn Netanju, syna Elíšámovho z kráľovského potomstva, a desať mužov s ním, zabili Gedalju a ten zomrel. Usmrtili aj Júdejcov a Chaldejcov, ktorí boli s ním v Micpe. 26 Nato sa pobral všetok ľud, od najmenšieho po najväčšieho, aj velitelia vojsk, a odišli do Egypta, lebo sa báli Chaldejcov. Izraelský kráľ Pekach. Jójáchín dostane milosť
27 V tridsiatom siedmom roku po odvlečení judského kráľa Jójáchína do zajatia, v dvanástom mesiaci, dvadsiateho siedmeho dňa toho mesiaca, v roku svojho nastúpenia omilostil babylonský kráľ Evíl Meródach judského kráľa Jójáchína a prepustil ho z väzenia. 28 Zhováral sa s ním láskavo a jeho stolicu dal postaviť nad stolice kráľov, čo boli s ním v Babylone. 29 Vymenil si teda väzenské šaty a jedával ustavične s ním, po všetky dni svojho života. 30 Zaopatrenia, a to ustavičného zaopatrenia, sa mu dostávalo od kráľa zo dňa na deň, po všetky dni jeho života.