Dve percentá (2 %)

2. kapitola

Pavlova činnosť v Tesalonike

1 Veď sami viete, bratia, že náš príchod k vám nebol daromný,
2 ale hoci sme predtým, ako viete, mnoho trpeli a potupu znášali vo Filipis, odvážili sme sa vo svojom Bohu zvestovať vám evanjelium Božie v mnohých bojoch. 3 Naše napomenutie nepochádzalo totiž ani z poblúdenia, ani z nečistých pohnútok, ani z podvodu, 4 ale ako nás Boh uznal za hodných a poveril zvestovať evanjelium, tak hovoríme - nie ako tí, ktorí sa chcú páčiť ľuďom, ale Bohu, ktorý skúma naše srdcia. 5 Veď, ako viete, ani sme vám nikdy nelichotili v reči, ani - Boh je svedok! - nechceli sme lakome získať niečo pre seba, 6 ani sme nehľadali ľudskú slávu ani u vás, ani u iných. 7 Ako Kristovi apoštolovia mohli sme síce požadovať vážnosť, ale boli sme prívetiví k vám, ako keď dojčiaca matka láska deti. 8 Tak sme sa vinuli k vám, že sme boli hotoví dať vám nielen Božie evanjelium, ale aj vlastné duše, pretože sme si vás zamilovali. 9 Iste sa pamätáte, bratia, na našu prácu a námahu. Vo dne v noci sme pracovali, len aby sme nikomu z vás neboli na ťarchu, a tak sme vám kázali evanjelium Božie. 10 Vy ste svedkami, aj Boh, ako zbožne, spravodlivo a bez úhony sme sa správali k vám, veriacim: 11 vy viete, ako sme vás každého - ako otec vlastné deti - 12 napomínali, povzbudzovali a svedectvom zaväzovali, aby ste žili dôstojne Boha, ktorý vás povoláva do svojho kráľovstva a slávy. 13 Preto aj my neprestajne ďakujeme Bohu, že keď ste prijali naše kázanie o Bohu, prijali ste ho nie ako ľudské slovo, ale - čím naozaj je! - ako slovo Božie, ktoré pôsobí aj vo vás veriacich. 14 Veď vy, bratia, ste napodobňovateľmi cirkevných zborov Božích, čo sú v Judsku v Kristovi Ježišovi, lebo aj vy ste trpeli od vlastných rodákov, čo tamtí od Židov, 15 ktorí zabili aj Pána Ježiša a prorokov, aj nás prenasledovali. Ani Bohu nie sú milí a všetkým ľuďom sú odporní, 16 prekážajú nám zvestovať evanjelium pohanom, aby boli spasení (a robia to preto), aby dovŕšili mieru svojich hriechov. Ale prišiel na nich hnev až do konca.

Apoštolova túžba po Tesalonických

17 My však, bratia, keď sme na krátky čas aj osireli, odlúčení od vás, - pravda, len telesne, nie srdcom - s túžbou tým vrúcnejšou sme sa usilovali vidieť vás opäť tvárou v tvár.
18 Preto sme chceli prísť k vám, ja, Pavel, opätovne, ale satan nám to prekazil. 19 Veď kto je naša nádej alebo radosť alebo veniec chvály pred naším Pánom Ježišom pri Jeho príchode, ak nie aj vy? 20 Lebo vy ste naša sláva i radosť!