Správa o činnosti Slovenskej biblickej spoločnosti

2. kapitola

Chválospev Anny

1 I modlila sa Anna a prehovorila: Plesá mi srdce v Hospodinovi, vyvýšil sa v Hospodinovi môj roh; ústa sa mi rozšírili proti mojim nepriateľom, lebo sa radujem z Tvojej pomoci.
2 Nikto nie je svätý ako Hospodin, lebo niet nikoho okrem Teba, a nik nie je skalou ako náš Boh. 3 Nehovorte viac tak veľmi hrdo, nech nevychádza drzosť z vašich úst, bo vševedúcim Bohom je Hospodin, ktorý zváži skutky. 4 Polámané sú luky silných, klesajúci sa opášu silou. 5 Sýti sa dali najať za chlieb a hladní prestali lačnieť. Neplodná zrodila siedmich, na synov bohatá vädne. 6 Hospodin usmrcuje i oživuje, do záhrobia vovádza i vyvádza odtiaľ. 7 Hospodin ochudobňuje aj obohacuje, ponižuje i povyšuje. 8 On dvíha bedára z prachu a chudobného zodvihne z blata, aby ich posadil s kniežatmi a pridelil im stolicu slávy. Lebo Hospodinove sú stĺpy zeme, a na ne položil svet. 9 On chráni nohy svojich zbožných, no hriešni vo tme zahynú; lebo nie vlastnou silou je človek mocný. 10 Protivníci Hospodinovi sa dolámu, zahrmí proti nim v nebi. Hospodin posúdi končiny zeme, dá silu svojmu kráľovi i vyvýši roh svojho pomazaného. 11 Navrátil sa Elkána domov do Rámy a chlapec slúžil Hospodinovi pod dohľadom kňaza Éliho.

Hriechy synov Éliho

12 Synovia Éliho však boli naničhodníci, nebrali ohľad na Hospodina
13 ani na kňazské práva pred ľudom. Keď niekto prinášal obeť a mäso sa už dováralo, prišiel kňazský mládenec s trojzubou vidlicou v ruke 14 a vrazil ju do kotla alebo do hrnca, do misy alebo do nádoby, a všetko, čo vidlica zachytila, vzal kňaz pre seba. Takto robievali celému Izraelu, ktorý prichádzal do Šíla. 15 A tak skôr než spálili tuk, prichádzal kňazský mládenec a povedal obetujúcemu: Daj mäso, nech ho upečiem kňazovi, lebo neprijme od teba varené mäso, ale iba surové. 16 Keď mu ten človek povedal: Nech sa najprv spáli tuk, a vtedy si vezmi, koľko ti len duša žiada, odpovedal mu: Nie, daj hneď; lebo ak nie, vezmem si nasilu. 17 Veľmi veľký bol hriech týchto mládencov pred Hospodinom, lebo znevažovali obete Hospodinove. 18 Samuel však konal službu pred Hospodinom ako chlapec opásaný ľanovým efódom. 19 Matka mu robievala malý plášť a prinášala mu ho z času na čas, keď prichádzala so svojím mužom obetovať výročnú obeť. 20 I požehnal Éli Elkánu a jeho ženu takto: Nech ti dá Boh potomstvo z tejto ženy namiesto toho, ktorého odovzdala Hospodinovi. Potom odišli na svoje miesto. 21 Hospodin navštívil Annu, ktorá počala a porodila troch synov a dve dcéry. Chlapec Samuel rástol pred Hospodinom.

Hospodin trestá Éliho

22 Éli bol už veľmi starý, no počul o všetkom, čo robili jeho synovia celému Izraelu, ako spávali so ženami, ktoré konali službu pri dverách posvätného stánku.
23 I povedal im: Prečo páchate také veci? Len zlé počúvam o vás od všetkého tohto ľudu. 24 Nie, synovia moji, nie je dobrá povesť, čo počúvam a čo ľud Hospodinov šíri o vás. 25 Keď zhreší človek proti človeku, súdiť ho bude Boh, ale keď človek zhreší proti Hospodinovi, kto sa ho zastane? Ale oni neposlúchali hlas svojho otca, lebo Hospodin ich chcel usmrtiť. 26 Mládenec Samuel však rástol a bol vždy milší Hospodinovi i ľuďom. 27 I prišiel k Élimu muž Boží a riekol mu: Takto hovorí Hospodin: Zreteľne som sa vyjavil domu tvojho otca, keď boli v Egypte, v dome faraónovom. 28 Spomedzi všetkých kmeňov Izraela vyvolil som si ho za kňaza, aby vystupoval k môjmu oltáru, aby zapaľoval kadidlo a nosil predo mnou efód; a domu tvojho otca dal som všetky ohňové obete Izraelcov! 29 Prečo šliapete po mojej obeti a po mojom dare, ktoré som nariadil v tomto príbytku? Synov svojich si viac uctil ako mňa, takže ste tučneli z najlepších častí všetkých darov môjho izraelského ľudu. 30 Preto takto hovorí Hospodin, Boh Izraela: Jasne som povedal, že tvoj dom a dom tvojho otca naveky budú chodiť predo mnou, ale teraz takto hovorí Hospodin: Ešteže čo. Tých, ktorí mňa ctia, uctím i ja, ale tí, ktorí mnou pohŕdajú, upadnú do hanby. 31 Hľa, prichádzajú dni, keď odseknem tvoje rameno ramenom tvojho rodu, tak že nebude starca v tvojom dome. 32 Budeš hľadieť so závisťou na všetko, v čom dosiaľ dobre robil Hospodin Izraelov, takže nebude starca po všetky dni v tvojom dome. 33 Ale nevyhladím od svojho oltára jedného muža, aby som tak utrápil tvoje oči a bolesťou usužoval tvoju dušu, a veľká časť tvojho domu vymrie v mužnom veku. 34 Znamením ti bude to, čo príde na tvojich dvoch synov Chofního a Pinchása; obidvaja zomrú v jeden deň. 35 Ustanovím si však verného kňaza, ktorý bude konať podľa môjho srdca a podľa mojej duše. Postavím mu trvalý dom a bude chodiť po všetky dni pred mojím Pomazaným. 36 Každý, kto zostane z tvojho domu, príde sa mu pokloniť za strieborný peniaz a za skyvu chleba hovoriac: Prijmi ma, prosím, do niektorej kňazskej triedy, aby som mal kus chleba do úst.