Predchádzajúca kapitola

17. kapitola

Vojna Izraelcov s Filištíncami

1 Filištínci zobrali svoje vojská do boja a zhromaždili sa pri Sóchu, ktoré je v Judsku, a táborili medzi Sóchom a Azekou pri Efes-Dammíme.
2 Ale Saul a izraelskí mužovia sa zhromaždili a táborili v údolí Élá a zoradili sa do boja proti Filištíncom. 3 Filištínci stáli na vrchu z tamtej strany a Izraelci stáli na vrchu z tejto strany, medzi nimi bolo údolie. 4 Z vojska Filištíncov vystupoval predbojovník, ktorého meno bolo Goliáš z Gatu, vysoký šesť lakťov a jednu piaď. 5 Na hlave mal bronzovú prilbu a oblečený bol do šupinatého panciera, ktorý vážil päťtisíc šekelov bronzu. 6 Na nohách mal kovové holene a na pleciach bronzový oštep. 7 Rukoväť jeho kopije bola ako tkáčsky návoj a hrot jeho kopije vážil šesťsto šekelov železa. Nosič jeho štítu kráčal pred ním. 8 Zastal si a vykrikoval na izraelské šíky: Načo ste vyšli a nastupujete do boja? Či som ja nie Filištínec a vy služobníci Saulovi! Vyberte si muža, ktorý by zostúpil ku mne. 9 Ak bude vládať bojovať so mnou a zabije ma, tak budeme vašimi sluhami, ale ak ja premôžem jeho a zabijem ho, vy nám budete poddaní a budete nám slúžiť. 10 Filištínec pokračoval: Dnes som tupil izraelské šíky. Dajte mi muža, aby sme spolu zápasili. 11 Keď Saul a celý Izrael počul tieto slová Filištínca, zľakli sa a náramne sa báli. 12 Dávid bol synom Efratejca z Betlehema Júdovho, ktorý sa volal Izaj a mal osem synov. Za čias Saula bol už pristarý, aby nastúpil s mužstvom. 13 Traja najstarší synovia Izajovi odišli so Saulom do boja. Mená týchto troch synov, ktorí odišli do boja, boli: prvorodený Elíáb, druhý Abínádáb a tretí Šammá. 14 Dávid bol však najmladší, traja najstarší šli teda za Saulom. 15 Dávid z času na čas odchádzal od Saula pásť v Betleheme ovce svojho otca. 16 I vychádzal onen Filištínec a stával tam ráno a večer štyridsať dní.

Dávid a Goliáš

17 Vtedy povedal Izaj svojmu synovi Dávidovi: Nože vezmi svojim bratom éfu praženej pšenice a týchto desať chlebov a bež s tým do tábora k svojim bratom.
18 Týchto desať hrudiek syra zanes veliteľovi tisíciny, pozri sa za svojimi bratmi, či sa im dobre vodí. Prines o nich správu. 19 Medzitým Saul, oni a všetci mužovia Izraela bojovali v údolí Élá s Filištíncami. 20 Dávid vstal včasráno a ovce zveril strážnemu, zbalil sa a šiel, ako mu prikázal Izaj. Keď prišiel k vozovým hradbám, vojsko, ktoré sa zoraďovalo do šíku, prepuklo v bojový krik. 21 Zoradil sa Izrael aj Filištínci do boja: šík proti šíku. 22 Vtedy Dávid zveril svoj výstroj strážcovi a bežal k bojovému šíku. Keď k nemu prišiel, pýtal sa svojich bratov, ako sa majú. 23 Keď hovoril s nimi, práve vystúpil z bojového šíku Filištíncov predbojovník Filištínec menom Goliáš z Gatu. Vykrikoval tie isté slová ako predtým, takže to Dávid počul. 24 Keď všetci izraelskí mužovia uvideli tohto muža, utekali pred ním, veľmi sa báli. 25 Nato izraelskí mužovia vraveli medzi sebou: Či ste videli toho muža, ktorý vystupoval? Vystupoval preto, aby hanil Izrael. Preto muža, ktorý by ho zabil, kráľ obsype veľkým bohatstvom, dá mu svoju dcéru a dom jeho otca urobí slobodným v Izraeli. 26 Nato sa Dávid opýtal mužov, ktorí stáli pri ňom: Čo dostane muž, ktorý zabije toho Filištínca a sníme pohanenie z Izraela? Veď kto je ten neobrezaný Filištínec, čo potupoval šíky živého Boha? 27 Ľud mu odpovedal tými istými slovami: To a to dostane muž, ktorý ho zabije. 28 Keď však jeho najstarší brat Elíáb počul, ako sa zhovára s tými mužmi, nahneval sa na Dávida a povedal: Načo si sem prišiel? Na koho si nechal tých niekoľko oviec na púšti? Poznám tvoju pýchu i zlobu tvojho srdca. Nato si prišiel, aby si videl bitku! 29 Ale Dávid odpovedal: Čože som urobil? Veď som sa len pýtal. 30 Obrátil sa od neho k inému a opýtal sa to isté. Ľud mu odpovedal tak ako predtým. 31 Keď počuli Dávidove slová, oznámili ich Saulovi a ten si ho predvolal. 32 Dávid povedal Saulovi: Nech z neho nikto nemá strach; tvoj služobník pôjde a bude bojovať s tým Filištíncom. 33 Saul odpovedal Dávidovi: Nemôžeš ísť proti tomu Filištíncovi a bojovať s ním, veď ty si chlapec, ale on je bojovníkom od svojej mladosti. 34 Ale Dávid povedal Saulovi: Tvoj služobník bol pastierom pri stáde svojho otca; keď prišiel lev alebo medveď a odvliekol ovcu zo stáda, 35 pustil som sa za ním, zrazil som ho a vytrhol som mu ju z tlamy. Keď sa oboril na mňa, chytil som ho za bradu a bil som ho, kým som ho nezabil. 36 Aj leva a medveďa zabil tvoj služobník, a tento neobrezaný Filištínec bude ako jeden z nich, pretože hanil šíky Boha živého. 37 Ďalej Dávid hovoril: Hospodin, ktorý ma vytrhol z moci leva a z pazúrov medveďa, vytrhne ma i z ruky toho Filištínca. Vtedy povedal Saul Dávidovi: Choď, a Hospodin bude s tebou! 38 Potom Saul obliekol Dávida do svojich šiat, dal mu na hlavu bronzovú prilbu a navliekol mu pancier. 39 Dávid si pripásal i meč na šaty a chcel pokročiť, ale nebol na to navyknutý, a tak povedal Saulovi: Nevládzem v tom chodiť, lebo nie som na to navyknutý. I zložil to Dávid zo seba. 40 Vzal si do ruky palicu, vybral z potoka päť hladkých kameňov, vložil ich do kapsy medzi pastierske náčinie, ktoré mal, vzal si do ruky prak, a tak sa približoval k Filištíncovi. 41 Filištínec sa stále viac a viac približoval k Dávidovi; muž, ktorý niesol jeho štít, kráčal pred ním. 42 Keď Filištínec pozrel a videl Dávida, pohrdol ním, lebo bol len mladíkom červenolícim a pekným na vzhľad. 43 Filištínec povedal Dávidovi: Či som ja pes, že ideš proti mne s palicou? Filištínec preklínal Dávida svojimi bohmi. 44 Ďalej Filištínec hovoril Dávidovi takto: Len poď ku mne, nech dám tvoje telo nebeskému vtáctvu a poľnej zveri! 45 Nato Dávid odpovedal Filištíncovi: Ty prichádzaš ku mne s mečom, s kopijou a so štítom, ale ja idem k tebe v mene Hospodina mocností, Boha izraelských šíkov, ktorého ty si potupoval. 46 Dnes ťa Hospodin vydá do mojich rúk, zrazím ťa a zotnem ti hlavu. Dnes vydám mŕtvoly filištínskeho vojska nebeskému vtáctvu a zemským šelmám, aby celá zem poznala, že je Boh v Izraeli. 47 A aby sa celé toto zhromaždenie dozvedelo, že Hospodin nevyslobodzuje mečom a kopijou, lebo toto je Hospodinov boj; On vás vydá do našich rúk. 48 Keď Filištínec vstal a približoval sa k Dávidovi, Dávid sa poponáhľal a vybehol zo šíku proti Filištíncovi. 49 Vtom Dávid siahol rukou do kapsy, vybral kameň, hodil ním z praku a udrel Filištínca do čela; kameň sa mu vrazil do čela, takže padol tvárou na zem. 50 Tak premohol Dávid Filištínca prakom a kameňom, zrazil Filištínca a usmrtil ho, i keď nemal v ruke meč. 51 Dávid pribehol, postavil sa nad Filištínca, vzal jeho vlastný meč, vytiahol ho z pošvy a zabil ho. Odťal mu ním hlavu. Keď Filištínci videli, že silák zomrel, dali sa na útek. 52 Vtedy povstali izraelskí a judskí mužovia, kričali a prenasledovali Filištíncov až po Gát, ba až k bránam Ekrónu. Smrteľne ranení Filištínci padali po ceste od Šaarajimu až po Gát a Ekrón. 53 Keď sa Izraelci vracali z prenasledovania Filištíncov, vyrabovali ich tábor. 54 Potom vzal Dávid hlavu Filištínca, doniesol ju do Jeruzalema, jeho zbrane však uložil vo svojom stane. 55 Keď Saul videl Dávida vychádzať proti onomu Filištíncovi, povedal veliteľovi vojska Abnérovi: Abnér, čí syn je tamten mladík? Abnér odpovedal: Na tvoj život, kráľ, neviem! 56 Kráľ povedal: Opýtaj sa, čí je ten mladík! 57 Keď sa Dávid po zabití Filištínca vracal, Abnér ho vzal a priviedol pred Saula. Hlavu Filištínca držal vo svojej ruke. 58 Saul sa ho opýtal: Čí si ty syn, chlapče? Dávid odpovedal: Som synom tvojho služobníka Izaja Betlehemského.