21. kapitola
Dávidovo sčítanie ľudu
1 Satan povstal proti Izraelu a naviedol Dávida sčítať Izrael. 2 Preto Dávid nariadil Jóábovi a hodnostárom ľudu: Choďte, spočítajte Izrael od Beer-Šeby až po Dán a prineste mi správu, oboznámte ma, aby som vedel, koľko ich je. 3 Ale Jóáb povedal: Nech Hospodin pridá k svojmu ľudu i stokrát viac, ako ho je. Beztak sú všetci, pán môj, kráľ, sluhami môjho pána. Prečo si to môj pán žiada? Prečo sa má tým Izrael previniť? 4 Kráľov rozkaz Jóába prinútil. Tak sa Jóáb vybral, poprechodil celý Izrael a prišiel do Jeruzalema. 5 Jóáb oznámil Dávidovi počet spočítaného ľudu: všetkých Izraelcov bolo milión stotisíc mužov schopných tasiť meč, Júdejcov bolo štyristosedemdesiattisíc mužov schopných tasiť meč. 6 Ale Lévího a Benjamína nezaviedol medzi nich, lebo Jóábovi sa priečil kráľov rozkaz. 7 Táto vec sa nepáčila Bohu, a ranil Izrael. 8 Vtedy Dávid povedal Bohu: Veľmi som zhrešil, keď som vykonal túto vec. Teraz však odpusť svojmu sluhovi vinu, lebo som si počínal celkom bláznivo. 9 Hospodin hovoril Gádovi, vidcovi Dávidovmu: 10 Choď a povedz Dávidovi: Takto vraví Hospodin: Predkladám ti tri veci. Zvoľ si z nich jednu, ktorú ti mám vykonať. 11 Nato šiel Gád k Dávidovi a povedal mu: Takto vraví Hospodin: Vyber si: 12 buď tri roky hladu, alebo tri mesiace porážky pred tvojimi nepriateľmi, takže by ťa stíhal meč nepriateľov, alebo tri dni meča Hospodinovho a moru v krajine, takže by anjel Hospodinov pustošil na celom území Izraela. Teraz sa rozhodni, čo mám odkázať Tomu, ktorý ma poslal. 13 Dávid povedal Gádovi: Veľmi mi je úzko. Nech upadnem do ruky Hospodinovej, lebo veľmi veľké je Jeho milosrdenstvo, len nech neupadnem do ruky človeka! 14 Tak dopustil Hospodin na Izrael mor, takže padlo z Izraela sedemdesiattisíc mužov. 15 Boh vyslal anjela do Jeruzalema, aby ho pustošil. Ako tak pustošil, pozrel sa Hospodin a oľutoval pohromu. Povedal anjelovi-zhubcovi: Dosť už! Zadrž ruku! Anjel Hospodinov vtedy stál pri humne Jebúsejca Ornána. 16 Keď Dávid pozdvihol oči, videl anjela Hospodinovho stáť medzi zemou a nebom s vytaseným mečom v ruke, smerujúcim na Jeruzalem. Vtedy padol Dávid i starší, odetí vrecovinou, na tvár. 17 Dávid povedal Bohu: Ja som nariadil spočítať ľud. Zhrešil som a dopustil sa zlého. Čo však urobilo toto stádo? Hospodine, Bože môj, nech Tvoja ruka úderom zhubne zasiahne mňa a dom môjho otca, ale nie Tvoj ľud. 18 Vtedy anjel Hospodinov prikázal Gádovi povedať Dávidovi, aby šiel a postavil oltár Hospodinovi na humne Jebúsejca Ornána. 19 Dávid šiel na výzvu Gádovu, ktorú povedal v mene Hospodinovom. 20 Keď sa Ornán obrátil, uvidel anjela. Jeho štyria synovia, ktorí boli s ním, sa skryli. Ornán práve mlátil pšenicu. 21 Dávid podišiel až k Ornánovi. Keď sa Ornán obzrel a videl Dávida, vyšiel z humna a klaňal sa mu tvárou k zemi. 22 Tu Dávid povedal Ornánovi: Daj mi tú holohumnicu, aby som na nej postavil oltár Hospodinovi. Daj mi ju za peniaze v plnej hodnote, potom odstúpi záhuba od ľudu. 23 Nato povedal Ornán Dávidovi: Vezmi si; nech môj pán, kráľ, urobí, čo sa mu páči. Ajhľa, dávam i dobytok na spaľované obete, cepy na palivo i pšenicu na pokrmovú obeť; všetko dám. 24 Ale kráľ Dávid povedal Ornánovi: Nie! Odkúpim to iba za plnú hodnotu. Nevezmem predsa to, čo je tvoje, pre Hospodina, ani neprinesiem spaľovanú obeť, ktorá je zadarmo. 25 Dávid dal Ornánovi za to miesto zlato vo váhe šesťsto šekelov. 26 Tam postavil Dávid Hospodinovi oltár, na ktorom prinášal spaľované obete a obete spoločenstva. Keď vzýval Hospodina, odpovedal mu ohňom z neba, ktorý zostúpil na oltár spaľovanej obete. 27 Potom Hospodin prikázal anjelovi zastrčiť si meč do pošvy. 28 Keď Dávid videl, že mu Hospodin na humne Jebúsejca Ornána odpovedal, obetoval tam. 29 No Hospodinov príbytok, čo zhotovil Mojžiš na púšti, a oltár na spaľované obete boli toho času na výšine v Gibeóne. 30 Ale Dávid nemohol odísť k nemu hľadať Boha, lebo bol predesený mečom anjela Hospodinovho.