Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

3. kapitola

Šalamúnova prosba

1 Šalamún sa stal zaťom faraóna, egyptského kráľa. Vzal si jeho dcéru, a kým dokončieval stavbu svojho domu, domu Hospodinovho a hradieb okolo Jeruzalema, priviedol ju do Dávidovho mesta.
2 Ale ľud obetoval na výšinách, lebo do tých čias nebol ešte vybudovaný dom pre Hospodinovo meno. 3 Šalamún miloval Hospodina, chodil podľa príkazov svojho otca Dávida, ale aj on obetoval a kadieval na výšinách. 4 Raz odišiel kráľ do Gibeónu, aby tam obetoval, lebo to bola významná výšina. Šalamún pri tom oltári obetoval tisíc zápalov. 5 V Gibeóne sa Hospodin ukázal Šalamúnovi vo sne, v noci. Boh mu riekol: Žiadaj si, čo ti mám dať! 6 Šalamún odpovedal: Ty si preukázal veľkú priazeň svojmu služobníkovi Dávidovi, môjmu otcovi, lebo chodil pred Tvojou tvárou vo vernosti, v spravodlivosti a s úprimným srdcom voči Tebe. Zachoval si mu túto veľkú priazeň, keď si mu dal syna, ktorý zasadol na jeho trón, ako je to dnes. 7 Ty, Hospodine, Bože môj, si učinil kráľom svojho služobníka po mojom otcovi Dávidovi. Ja som však mladý človek, neviem vychádzať ani vchádzať. 8 Tvoj služobník je uprostred Tvojho ľudu, ktorý si si vyvolil, mnohého ľudu, ktorý nemožno zmerať ani spočítať pre množstvo. 9 Daj svojmu sluhovi poslušné srdce, aby spravoval Tvoj ľud, aby mohol rozoznávať dobré od zlého, veď kto bude môcť spravovať tento Tvoj mohutný ľud? 10 Pánovi sa zapáčilo, že si Šalamún žiadal toto. 11 Vtedy mu Boh riekol: Pretože si si žiadal toto, a nežiadal si si ani dlhý život, ani bohatstvo, ani životy svojich nepriateľov, ale si si žiadal schopnosť porozumieť a poslúchnuť právo, 12 hľa, učiním podľa tvojej žiadosti. Dávam ti múdre a chápavé srdce, takže tebe rovného nebolo ani pred tebou, ani po tebe nepovstane taký, ako si ty. 13 Dám ti aj to, čo si nežiadal - bohatstvo i slávu - takže za všetkých tvojich čias nebude ti medzi kráľmi nikto rovný. 14 A ak budeš chodiť po mojich cestách, teda budeš zachovávať moje ustanovenia a príkazy, ako chodieval tvoj otec Dávid, predĺžim aj tvoje dni. 15 Nato sa Šalamún prebudil, veď to bol sen. Potom odišiel do Jeruzalema, a keď si zastal pred Pánovou truhlou zmluvy, obetoval spaľované obete, pripravil obete spoločenstva a usporiadal hostinu pre všetkých svojich služobníkov.

Šalamúnov súd

16 Vtedy prišli ku kráľovi dve neviestky a postavili sa pred neho.
17 Jedna z nich povedala: Ó, pane môj, ja a táto žena bývame v jednom dome. A ja som porodila pri nej, v dome. 18 Potom, na tretí deň po mojom pôrode, porodila aj táto žena, a boli sme spolu. Nik iný nebol s nami v dome; jedine my dve sme boli v dome. 19 V noci však syn tejto ženy zomrel, lebo ho priľahla. 20 Uprostred noci vstala, a kým tvoja služobnica spala, vzala odo mňa môjho syna, priložila si ho k prsiam, a svojho mŕtveho syna priložila k mojim prsiam. 21 Keď som ráno vstala nakojiť si syna, hľa, bol mŕtvy. Ale keď som sa naň ráno dobre pozrela, nebol to môj syn, ktorého som porodila. 22 Nato druhá žena povedala: Nie! Môj syn je živý, a tvoj syn je mŕtvy. Ale ona hovorila: Nie! Tvoj syn je mŕtvy, a môj živý! Tak sa vadili pred kráľom. 23 Kráľ povedal: Táto vraví: Tento živý je môj syn, a tvoj syn je mŕtvy. Aj druhá tvrdí: Nie! Jej syn je mŕtvy, a môj živý. 24 Kráľ rozkázal: Vezmite meč! Priniesli meč pred kráľa, 25 a ten pokračoval: Rozotnite živé dieťa na dvoje a dajte polovicu jednej a polovicu druhej. 26 Nato žena, ktorej syn bol ten živý, obrátila sa na kráľa, lebo sa pohlo jej vnútro pre jej syna: Ó, pane môj, dajte jej to živé dieťa a nezabíjajte ho! Ale tamtá nástojila: Nech nebude ani moje, ani tvoje! Rozotnite! 27 Vtedy kráľ rozhodol: Dajte tejto živé dieťa a nezabíjajte ho, ona je jeho matka! 28 Celý Izrael sa dopočul o rozsudku, ktorý kráľ vyniesol, a báli sa kráľa, lebo videli, že v ňom je Božia múdrosť na prisluhovanie práva.