22. kapitola

Achábov boj proti Rámót-Gileádu

1 Tri roky nebolo vojny medzi Sýrčanmi a Izraelom.
2 V treťom roku prišiel judský kráľ Jóšáfát k izraelskému kráľovi. 3 Izraelský kráľ povedal svojim služobníkom: Viete predsa, že Rámót-Gileád patrí nám. My sme však nečinní a neberieme ho z rúk sýrskeho kráľa. 4 Potom sa opýtal Jóšáfáta: Pôjdeš so mnou do boja proti Rámót-Gileádu? Jóšáfát odvetil izraelskému kráľovi: Som ako ty. Môj ľud je ako tvoj ľud, moje kone ako tvoje kone. 5 Ďalej povedal Jóšáfát izraelskému kráľovi: Opýtaj sa, prosím, najprv na slovo Hospodinovo. 6 Izraelský kráľ zhromaždil teda prorokov, okolo štyristo mužov, a opýtal sa ich: Mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, alebo to nechať tak? Odvetili: Choď, Pán ho dá kráľovi do rúk. 7 Jóšáfát povedal: Nieto tu ešte Hospodinovho proroka, že by sme sa jeho opýtali? 8 Izraelský kráľ odpovedal Jóšáfátovi: Ešte je jeden muž, prostredníctvom ktorého by sme sa mohli opýtať Hospodina, ale toho nenávidím, lebo mi neprorokuje dobré, len zlé. Je to Mícha, syn Jimlov. Ale Jóšáfát povedal: Nech kráľ tak nehovorí. 9 Nato si izraelský kráľ zavolal jedného dvorana a prikázal mu: Ponáhľaj sa pre Míchu, syna Jimlovho! 10 Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát sedeli každý na svojom tróne, odetí do slávnostných rúch, na holohumnici pri vchode do brány Samárie. A všetci proroci prorokovali pred nimi. 11 Cidkijá, syn Kenaanov, si urobil železné rohy a ohlasoval: Takto hovorí Hospodin: Týmito budeš klať Sýrčanov až do ich zničenia. 12 Podobne prorokovali všetci proroci: Vytiahni proti Rámót-Gileádu, budeš mať úspech. Hospodin ti ho vydá do rúk. 13 Posol, ktorý šiel, zavolal Míchu a hovoril mu: Pozri, reči prorokov sú pre kráľa jednohlasne priaznivé. Nech je aj tvoja reč ako reč jedného z nich. Predpovedaj dobré. 14 Mícha odpovedal: Akože žije Hospodin, budem hovoriť, čo mi Hospodin povie. 15 Keď prišiel ku kráľovi, kráľ sa ho opýtal: Mícha, mám ísť do boja proti Rámót-Gileádu, a či to nechať tak? Odpovedal mu: Tiahni, budeš mať úspech. Hospodin ho dá kráľovi do rúk. 16 Kráľ mu na to povedal: Koľkokrát ťa mám zaprisahať, aby si mi hovoril len pravdu v mene Hospodinovom? 17 Odpovedal: Videl som všetok Izrael rozptýlený po vrchoch ako ovce, ktoré nemajú pastiera. Hospodin riekol: Tieto nemajú pánov. Nech sa každý navráti v pokoji. 18 Vtedy povedal izraelský kráľ Jóšáfátovi: Či som ti nepovedal, že mi neprorokuje dobré, iba zlé? 19 Ten však pokračoval: Počuj teraz slovo Hospodinovo: Videl som Hospodina sedieť na tróne. Všetky nebeské voje stáli pred Ním po Jeho pravici a ľavici. 20 Tu prehovoril Hospodin: Kto omámi Achába, aby vyrazil do boja a padol pri Rámót-Gileáde? Keď jeden hovoril tak, druhý onak, 21 predstúpil akýsi duch, zastal si pred Hospodinom a povedal: Ja ho povediem. Hospodin sa ho opýtal: Čím? 22 Odvetil: Vyjdem a budem lživým duchom v ústach všetkých jeho prorokov. Nato mu riekol: Ty ho podvedieš; dokážeš to. Vyjdi a urob tak! 23 A hľa, Hospodin dal lživého ducha do úst všetkých týchto tvojich prorokov. Hospodin teda vyriekol proti tebe zlé. 24 Vtedy pristúpil Cidkija, syn Kenaanov, udrel Míchu po líci a povedal: Ako to? Duch Hospodinov odišiel odo mňa, aby hovoril k tebe? 25 Mícha riekol: Však ty uvidíš v ten deň, keď budeš chodiť z izby do izby, aby si sa skryl. 26 Nato izraelský kráľ povedal: Chyť Míchu a odveď ho späť k Amótovi, veliteľovi mesta, a Jóášovi, kráľovmu synovi. 27 Povedz: Toto rozkazuje kráľ: Uvrhnite tohto do väzenia, nech je o chlebe a vode, kým neprídem v pokoji. 28 Mícha sa ozval: Ak sa ty naozaj v pokoji vrátiš, neprehovoril ku mne Hospodin. A dodal: Počujte to všetky národy!

Achábova smrť

29 Izraelský kráľ a judský kráľ Jóšáfát vytiahli proti Rámót-Gileádu.
30 Izraelský kráľ povedal Jóšáfátovi: Ja sa preoblečiem a pôjdem do boja, ale ty si obleč svoje šaty. Izraelský kráľ sa teda preobliekol a šiel do boja. 31 Sýrsky kráľ rozkázal tridsiatim dvom veliteľom vojnových vozov: Nebojujte ani proti malému ani proti veľkému, ale proti samému izraelskému kráľovi. 32 Keď velitelia vojnových vozov zbadali Jóšáfáta, povedali si: To je izraelský kráľ - a obrátili sa do boja proti nemu. Jóšáfát vykríkol o pomoc. 33 No len čo velitelia vojnových vozov spozorovali, že to nie je izraelský kráľ, odvrátili sa od neho. 34 Vtedy istý muž natiahol nevdojak luk a zasiahol medzi spony pancierov izraelského kráľa. Ten rozkázal svojmu vozatajovi: Vyvez ma z tábora, lebo som ranený. 35 Keďže sa boj v ten deň stále stupňoval, zostal kráľ vo voze oproti Sýrčanom. Večer však zomrel. Krv z rany vytiekla na dno voza. 36 Pri západe slnka prebehol táborom pokrik: Každý do svojho mesta, každý do svojej krajiny! 37 Tak zomrel kráľ. Keď prišli do Samárie, pochovali v nej kráľa. 38 Keď vyplachovali voz pri Samárskom rybníku, psy lízali kráľovu krv a neviestky sa v tom kúpali podľa slova, ktoré vyriekol Hospodin. 39 Ostatné Achábove činy, všetko, čo vykonal, dom zo slonoviny, ktorý vystaval, a všetky mestá, čo vybudoval, sú opísané v Knihe letopisov izraelských kráľov. 40 Keď Acháb usnul so svojimi otcami, miesto neho sa stal kráľom jeho syn Achazja.

Judský kráľ Jóšáfát

41 Jóšáfát, syn Ásov, sa stal kráľom nad Júdom vo štvrtom roku izraelského kráľa Achába.
42 Jóšáfát mal tridsaťpäť rokov, keď sa stal kráľom, a v Jeruzaleme kraľoval dvadsaťpäť rokov. Meno jeho matky bola Azúbá, dcéra Šilchího. 43 Chodil celkom po cestách svojho otca Ásu, neodchýlil sa od nich, robil, čo sa páčilo Hospodinovi. 44 Len výšiny nezmizli, lebo ľud ešte obetoval a kadieval na nich. 45 Jóšáfát nažíval s izraelským kráľom v pokoji. 46 Ostatné Jóšáfátove činy, jeho hrdinstvo, ktoré dokázal, i ako bojoval, je zapísané v Knihe letopisov judských kráľov. 47 Aj zvyšok zasvätencov smilnej bohoslužby, ktorí zostali z čias jeho otca Ásu, odstránil zo zeme. 48 V Edóme vtedy nebol kráľ, len kráľovský miestodržiteľ. 49 Jóšáfát dal zhotoviť taršíšske lode, ktoré mali ísť do Ófíru po zlato, ale nešli, lebo stroskotali v Ecjón-Geberi. 50 Vtedy povedal Achábov syn Achazja Jóšáfátovi: Nech idú moji služobníci s tvojimi na lodiach. Jóšáfát však nechcel. 51 Keď Jóšáfát usnul so svojimi otcami, pochovali ho k nim v meste Dávida, jeho otca; po ňom sa stal kráľom jeho syn Jehórám.

Izraelský kráľ Achazja

52 Achazja, syn Achábov, sa stal kráľom v sedemnástom roku judského kráľa Jóšáfáta a kraľoval nad Izraelom dva roky.
53 Robil, čo sa Hospodinovi nepáči, chodil po cestách svojho otca a svojej matky, po cestách Járobeáma, syna Nebatovho, ktorý zviedol Izrael k hriechu. 54 Slúžil Baalovi, klaňal sa mu a poburoval Hospodina, Boha Izraela, celkom tak, ako to robil jeho otec.