Predchádzajúca kapitola

19. kapitola

Eliášova púť na Chóréb

1 Acháb rozpovedal Ízebel všetko, čo vykonal Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov.
2 Ízebel poslala k Eliášovi posla s odkazom: Nech mi hocičo urobia bohovia a nech čokoľvek ešte pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím tvoj život podobným životu hociktorého z nich. 3 Naľakal sa teda, pobral sa a odišiel kvôli svojmu životu. Keď prišiel do Beér-Šeby v Judsku, zanechal tam sluhu. 4 Sám však odišiel na púšť na deň cesty. Keď došiel, sadol si pod kručinový ker a žiadal si smrť slovami: Dosť už; teraz, Hospodine, vezmi si môj život, lebo nie som lepší ako moji otcovia. 5 Potom si ľahol a zaspal pod kručinou. Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: Vstaň a jedz! 6 Poobzeral sa, a hľa, pri hlave mal na žeravých kameňoch upečený posúch a krčah vody. Jedol, napil sa a znovu si ľahol. 7 Nato sa ho anjel po druhýkrát dotkol a povedal: Vstaň a jedz, lebo máš priďalekú cestu pred sebou. 8 Vstal teda, najedol sa a napil, a posilnený tým pokrmom putoval štyridsať dní a štyridsať nocí až na Boží vrch Chóréb. 9 Tam vošiel do jaskyne, kde aj prenocoval. A hľa, zaznelo k nemu slovo Hospodinovo: Čo tu robíš, Eliáš? 10 Povedal: Príliš som horlil za Hospodina, Boha mocností, lebo Izraelci opustili Tvoju zmluvu, zbúrali Tvoje oltáre a Tvojich prorokov povraždili mečom, takže som zostal len sám. Teraz siahajú aj na môj život, aby mi ho vzali. 11 Nato povedal: Vyjdi a stoj na vrchu pred Hospodinom! A hľa, Hospodin šiel vedľa. Strhol sa mocný a silný víchor, ktorý rozrážal vrchy a drvil bralá pred Hospodinom. Hospodin však nebol vo víchre. Po víchre nastalo zemetrasenie, ale ani v zemetrasení nebol Hospodin. 12 Po zemetrasení prišiel oheň, ale Hospodin nebol v ohni; po ohni zašumel tichý šelest. 13 Len čo to Eliáš počul, zahalil si tvár do plášťa, vyšiel a zastal pred vchodom do jaskyne. Vtedy zaznel hlas: Čo tu robíš, Eliáš? 14 Odvetil: Príliš som horlil za Hospodina, Boha mocností, lebo Izraelci opustili Tvoju zmluvu, zbúrali Tvoje oltáre a Tvojich prorokov povraždili mečom, takže som zostal len sám. Teraz siahajú na môj život, aby mi ho vzali. 15 Hospodin mu riekol: Choď, vráť sa svojou cestou k damašskej púšti, a keď dôjdeš, pomaž Chazáéla za kráľa nad Sýriou, 16 Jéhúa, syna Nimšího, pomaž za kráľa nad Izraelom a Elízea, syna Šáfátovho z Abel-Mechóly, pomaž za proroka namiesto seba. 17 Kto sa zachráni pred Chazáélovým mečom, toho usmrtí Jéhú, a kto sa zachráni pred Jéhúovým mečom, toho usmrtí Elizeus. 18 V Izraeli však ponechám sedemtisíc tých, ktorých kolená sa neskláňali pred Baalom a ktorých ústa ho nebozkávali.

Pomazanie Elízea

19 Eliáš odišiel odtiaľ a stretol Elízea, syna Šáfátovho. Práve oral. Mal pred sebou dvanásť záprahov a sám bol za dvanástym. Keď Eliáš prechádzal popri ňom, hodil na neho svoj plášť.
20 Ten zanechal voly, pobehol za Eliášom a povedal: Dovoľ mi, prosím, pobozkať otca a matku, potom prídem za tebou. Odvetil mu: Len choď, vráť sa, veď čože som ti urobil? 21 Nato sa odvrátil od neho, vzal záprah volov, zabil ho, a keď uvaril mäso na postroji pre voly, dal ľudu a jedli. Potom vstal, odišiel za Eliášom a posluhoval mu.