2. kapitola
Múdrosť Božia a svetská
1Aj ja, keď som prišiel k vám, bratia, prišiel som nie s vyberanými slovami, alebo s múdrosťou zvestovať vám svedectvo o Bohu;2lebo som si umienil, že medzi vami nebudem vedieť nič iné, jedine Ježiša Krista, a toho ukrižovaného.3A ja som bol u vás i slabý i bojazlivý a veľmi prestrašený,4moja reč a moja kázeň nebola v presvedčivých slovách múdrosti, ale v dokazovaní Ducha a moci,5aby sa vaša viera nezakladala na ľudskej múdrosti, ale na Božej moci.6My však hovoríme múdrosť medzi dokonalými; pravda, nie múdrosť tohto sveta, ani kniežat tohto sveta, ktoré hynú,7ale hovoríme múdrosť Božiu, skrytú v tajomstve, ktorú Boh pred vekmi určil nám na slávu,8a nikto ju nepoznal z kniežat tohto veku, veď keby ju boli poznali, neboli by Pána slávy ukrižovali;9ale, ako je napísané: Ani oko nevídalo, ani ucho neslýchalo, ani do srdca človeku nevstúpilo, čo pripravil Boh tým, ktorí Ho milujú.10Boh totiž zjavil nám to Duchom; lebo Duch skúma všetko, aj hĺbky Božie.11Veď kto z ľudí vie, čo je v človeku, ak nie duch človeka, ktorý je v ňom? Tak ani veci Božie nepoznal nikto, iba Duch Boží.12My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čo sme z milosti Božej dostali.13O tom aj hovoríme, nie síce naučenými slovami ľudskej múdrosti, ale (slovami), ktoré učí Duch. A tak duchovné posudzujeme duchovne.14Prirodzený človek, pravda, neprijíma veci Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, pretože ich duchovne treba posudzovať.15Duchovný však posudzuje všetko, ale jeho nikto nemôže posúdiť;16lebo kto poznal myseľ Pánovu, aby Ho učil? My však myseľ Kristovu máme!