Poďakovanie a správa za "pandemický" rok

62. kapitola

1 Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Jedutún, to jest Chválený. Žalm Dávidov. 2 Len na Boha, mlčiac, očakáva moja duša; od neho je moje spasenie. 3 Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom, nepohnem sa veľmi. 4 Dokedy budete útočiť na človeka? Pobití budete všetci, koľko vás je. Budete jako nachýlená stena jako navalený múr. 5 Len o tom sa radia, ako by ho svrhli s jeho výše. Majú radi lož. Svojimi ústy dobrorečia a vo svojom srdci zlorečia. Sélah. 6 Len očakávaj mlčky, moja duša, na Boha, lebo od neho je moje očakávanie. 7 Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom; nepohnem sa. 8 Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva; skala mojej sily, moje útočište je v Bohu. 9 Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah. 10 Púha márnosť sú synovia človeka, lož i synovia mocného muža. Keby ich položil na váhu, boli by všetci dovedna ľahší než márnosť. 11 Nenadejte sa na útisk a na lúpež a nebuďte márnomyseľní! Keď pribúda majetku, nepridávajte k tomu srdca. 12 Raz hovoril Bôh, dva razy som to počul, že Bohu je sila. 13 A tvoja je, ó, Pane, milosť, lebo ty odplatíš každému podľa jeho skutku.