62. kapitola
62. ŽALM
1Náčelníkovi speváckeho sboru na nápev: Jedutún, to jest Chválený. Žalm Dávidov. 2Len na Boha, mlčiac, očakáva moja duša; od neho je moje spasenie. 3Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom, nepohnem sa veľmi. 4Dokedy budete útočiť na človeka? Pobití budete všetci, koľko vás je. Budete jako nachýlená stena jako navalený múr. 5Len o tom sa radia, ako by ho svrhli s jeho výše. Majú radi lož. Svojími ústy dobrorečia a vo svojom srdci zlorečia. Sélah. 6Len očakávaj mlčky, moja duša, na Boha, lebo od neho je moje očakávanie. 7Len on je mojou skalou a mojím spasením, mojím vysokým hradom; nepohnem sa. 8Na Bohu je založená moja spása, a od neho je moja sláva; skala mojej sily, moje útočište je v Bohu. 9Nadejte sa na neho každého času, ó, ľudia! Vylievajte pred ním svoje srdce. Bôh nám je útočišťom! Sélah. 10Púha márnosť sú synovia človeka, lož i synovia mocného muža. Keby ich položil na váhu, boli by všetci dovedna ľahší než márnosť. 11Nenadejte sa na útisk a na lúpež a nebuďte márnomyseľní! Keď pribúda majetku, nepridávajte k tomu srdca. 12Raz hovoril Bôh, dva razy som to počul, že v Bohu je sila. 13A tvoja je, ó, Pane, milosť, lebo ty odplatíš každému podľa jeho skutku.