1. kapitola
Nevďačnosť a nevernosť Júdova. Jeho zkaza.
1 Videnie Izaiáša, syna Ámosovho, ktoré videl o Júdovi a o Jeruzaleme za dní Uziáša, Jotáma, Achaza a Ezechiáša, judských kráľov. 2 Počujte, nebesia, pozoruj ušima, zem, lebo Hospodin hovorí: Synov som vychoval a vyvýšil, ale oni zradne odpadli odo mňa. 3 Vôl zná svojho hospodára a osol jasle svojho pána; Izrael nezná, môj ľud nesrozumieva. 4 Beda hriešnemu národu, ľudu, obťaženému neprávosťou, semenu zlostníkov, porušeným synom! Opustili Hospodina, rúhali sa Svätému Izraelovmu, odvrátili sa zpät. 5 Načo aj máte byť ešte bití, keď sa len zase a vše viac odvraciate?! Celá hlava je nemocná, a celé srdce neduživé. 6 Od spodku nohy až po vrch hlavy neni na ňom celého miesta zdravého; všetko je samá rana, modrina a hnisavá rana otvorená; rany neboly vytlačené ani obviazané ani na úľavu obmäkčené olejom. 7 Vaša zem leží púšťou, vaše mestá sú vypálené ohňom, a vaša pôda, cudzinci ju zožierajú pred vami, a je púšťou, jako podvrátená od cudzincov, 8 kým dcéra Siona pozostala jako búdka vo vinici a jako nočný úchylok na uhorkovom poli, jako obľahnuté mesto. 9 Keby nám Hospodin Zástupov nebol zanechal niečo málo pozostatku, boli by sme jako Sodoma, Gomore by sme boli podobní. Márnosť bohoslužby bez pokánia.
10 Počujte slovo Hospodinovo, vy, kniežatá Sodomy; pozorujte ušima zákon našeho Boha, vy, ľude Gomory! 11 Načože mi je to množstvo vašich bitných obetí? hovorí Hospodin. Nasýtil som sa zápalných obetí baranov i tuku vykŕmeného dobytka, a krvi juncov, oviec a kôz nie som žiadostivý. 12 Keď prichádzate, aby ste sa ukázali pred mojou tvárou, ktože to kedy vyhľadával z vašej ruky, aby ste šliapali moje nádvoria? 13 Nedonášajte viacej obilných darov klamných: kadivo mi je ohavnosťou; čo do novmesiaca soboty a svolávania shromaždenia, nemôžem zniesť neprávosti ani sviatočného davu bezbožného. 14 Vaše novmesiace a vaše výročité slávnosti nenávidí moja duša; staly sa mi bremenom; ustal som od nesenia. 15 Preto keď rozprestierate svoje ruky, zakrývam svoje oči pred vami, ba i keď množíte modlitbu, nečujem; vaše ruky sú plné krvi. 16 Umyte sa, očistite sa, odstráňte zlosť svojich skutkov zpred mojich očí, prestaňte zle robiť! 17 Učte sa dobre robiť, hľadajte súd, dopomáhajte utlačenému k právu, súďte súd siroty, zastaňte sa práva vdovy. Zasľúbenie kajúcim, pomsta nekajúcim.
18 Nože poďte a pravoťme sa potom! hovorí Hospodin: Keby boly vaše hriechy jako šarlát, budú biele jako sneh; keby boly červené jako červec, dvakrát farbený, budú jako vlna. 19 Ak budete chcieť a budete poslúchať, budete jesť dobré veci zeme. 20 Ale jestli sa budete vzpečovať a postavíte sa na odpor, budete požraní od meča, lebo ústa Hospodinove hovorily. Ohlásenie súdov Božích a Božej vernosti.
21 Oj, ako sa stalo smilnicou mesto, kedysi verné! Bolo plné súdu; spravedlivosť prebývala v ňom, a teraz v ňom bývajú vrahovia! 22 Tvoje striebro sa obrátilo na trosky; tvoje víno je pomiešané s vodou; 23 tvoje kniežatá sú spurní odpadlíci, spoločníci zlodejov; všetci, koľko ich je, milujú úplatný dar a ženú sa za odplatou; siroty nesúdia podľa spravedlivosti, a pravota vdovy neprijde pred nich. 24 Preto hovorí Panovník Hospodin Zástupov, Mocný Izraelov: Oj, poteším sa nad svojimi protivníkmi a pomstím sa na svojich nepriateľoch! 25 A obrátim svoju ruku na teba a očistím ťa spáliac tvoje trosky jako žieravina a odstránim všetko tvoje olovo. 26 A navrátim ti tvojich sudcov, ktorí budú jako tí tam prv, a tvojich radcov, ako na počiatku, a potom sa budeš volať mestom spravedlivosti, verným mestom. 27 Sion bude vykúpený súdom a jeho navrátivší sa spravedlivosťou. 28 Ale skrúšenie odpadlíkov a hriešnikov prijde spolu, a tí, ktorí opúšťajú Hospodina, zahynú. 29 Lebo sa budú hanbiť pre modlárske duby, po ktorých ste túžili, a budete rumenieť od studu pre zahrady, ktoré ste si zvolili, 30 pretože budete jako dub, ktorého lístie vädne, a jako zahrada, ktorá nemá vody. 31 A bude najsilnejší pazderím a jeho dielo iskrou, a oboje to bude horieť spolu, ani nebude nikoho, kto by zahasil.