1. kapitola

Evanjelium podľa svätého Lukáša

Podnet k spísaniu tohoto evanjelia.

1Keďže sa už mnohí podujali po poriadku sostaviť rozpravu o veciach, ktoré sa udialy u nás, 2ako nám to podali tí, ktorí boli od prvopočiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, 3videlo sa dobrým aj mne, ktorý som odhora všetko dôkladne sledoval, napísať ti to zaradom, výborný Teofile, 4aby si náležite poznal istotu vecí, ktorým ťa učili.

Zachariáš a Alžbeta. Počatie Jána Krstiteľa.

5Za dní Heródesa, kráľa nad Judskom, bol nejaký kňaz, menom Zachariáš, z triedy Abiášovej, a jeho manželka bola z dcér Áronových, ktorej bolo meno Alžbeta. 6Obidvaja boli spravedliví pred Bohom chodiac vo všetkých prikázaniach a ustanoveniach Pánových bezúhonní. 7A nemali dieťaťa, pretože Alžbeta bola neplodná, a boli už obidvaja pokročilí vo svojich dňoch. 8A stalo sa, keď konal kňazskú službu v poriadku svojej triedy pred Bohom, 9že podľa obyčaje kňazského úradu dostal losom, aby kadil, vojdúc do chrámu Pánovho. 10A všetko množstvo ľudu modlilo sa vonku v hodinu kadenia. 11A ukázal sa mu anjel Pánov stojac po pravej strane oltára na kadenie. 12A keď ho uvidel Zachariáš, zľakol sa, a bázeň pripadla na neho. 13Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariášu, lebo tvoja prosba je vyslyšaná, a tvoja manželka, Alžbeta, ti porodí syna, a nazovieš jeho meno Ján. 14A budeš mať radosť a plesanie, a mnohí sa budú radovať jeho narodeniu; 15lebo bude veľký pred Pánom a vína ani nijakého nápoja opojného nebude nikdy piť a Svätým Duchom bude naplnený ešte od života svojej matky. 16A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu. 17A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud. 18A Zachariáš povedal anjelovi: Po čom to poznám? Lebo ja som už starý, aj moja manželka je pokročilá vo svojich dňoch. 19Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný nato, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci. 20Nuž hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť prehovoriť až do toho dňa, keď sa to všetko stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia svojím časom. 21A ľud očakával Zachariáša a divil sa, keď predlieval v chráme. 22A keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a poznali, že videl videnie v chráme, lebo im dával náveštie a zostal nemý. 23A stalo sa, keď sa vyplnily dni jeho bohoslužby, že odišiel do svojho domu. 24A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a kryla sa päť mesiacov 25a hovorila: Takto mi učinil Pán vo dňoch, v ktorých pohliadol na mňa, aby odňal moje pohanenie medzi ľuďmi.

Vtelenie sa Syna Božieho.

26Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret, 27k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária. 28A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty požehnaná medzi ženami! 29A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav. 30Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha 31a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš. 32Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Bôh mu dá trón Dávida, jeho otca, 33a bude kraľovať nad domom Jakobovým až na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca. 34A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža? 35A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží. 36A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac, tej, ktorú volajú neplodnou, 37lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo. 38Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej.

Mária u Alžbety a jej chválospev.

39A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho. 40A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. 41A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom 42a zvolala veľkým hlasom a riekla: Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?! 44Lebo hľa, jako zavznel hlas tvojho pozdravu v moje uši, s plesotom poskočilo nemluvňa v mojom živote, 45a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána. 46A Mária riekla: Moja duša zvelebuje Pána, 47a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom, 48pretože pohliadol na poníženie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, 49pretože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno, 50a jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja. 51Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca, 52svrhnul mocnárov s trónov a povýšil ponížených, 53lačných naplnil dobrými vecmi a bohatých poslal preč prázdnych. 54Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo, 55tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť. 56A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu.

Narodenie Jána Krstiteľa.

57A Alžbete sa naplnil čas, aby porodila, i porodila syna. 58A počuli okolní súsedia i jej príbuzní, že jej učinil Pán svoje veľké milosrdenstvo, a radovali sa s ňou. 59Potom stalo sa ôsmeho dňa, že prišli obrezať dieťatko a volali ho po mene jeho otca Zachariášom. 60Ale jeho matka odpovedala a riekla: Nie, ale sa bude volať Ján. 61A povedali jej: Veď nie je nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal tým menom! 62A dávali náveštie jeho otcovi, jako by asi chcel, aby sa volal. 63A on si vypýtal tabuľku a napísal: Ján je jeho meno. A všetci sa divili. 64A naskutku sa otvorily jeho ústa i jeho jazyk, a hovoril dobrorečiac Bohu. 65Vtedy prišla bázeň na všetkých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vrchovatom kraji judskom hovorilo sa o všetkých týchto veciach. 66A všetci, ktorí to počuli, složili to vo svojom srdci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka Pánova bola s ním.

Zachariášovo proroctvo.

67A Zachariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval: 68Požehnaný Pán Bôh Izraelov, že navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu 69a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, – 70jako hovoril skrze ústa svojich svätých od veku prorokov – 71spasenie z moci našich nepriateľov a z ruky všetkých tých, ktorí nás nenávidia, 72aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú smluvu, 73na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, že nám dá, 74aby sme vytrhnutí súc z ruky svojich nepriateľov slúžili jemu bez strachu 75v svätosti a v spravedlivosti pred ním po všetky dni svojho života. 76A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pojdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť jeho cesty, 77dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov 78pre vnútornosti milosrdenstva nášho Boha ktorými nás navštívil východ z výsosti, 79aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja. 80A dieťatko rástlo a silnelo duchom a bolo na pustinách až do dňa svojho ukázania sa Izraelovi.