1. kapitola

Podnet k písaniu tohoto evanjelia.

1 Keďže sa už mnohí podujali po poriadku sostaviť rozpravu o veciach, ktoré sa udialy u nás, 2 ako nám to podali tí, ktorí boli od prvopočiatku očitými svedkami a služobníkmi slova, 3 videlo sa dobrým aj mne, ktorý som odhora všetko dôkladne sledoval, napísať ti to zaradom, výborný Teofile, 4 aby si náležite poznal istotu vecí, ktorým ťa učili.

Zachariáš a Alžbeta. Počatie Jána Krstiteľa.

5 Za dní Heródesa kráľa nad Judskom, bol nejaký kňaz, menom Zachariáš, z triedy Abiášovej, a jeho manželka bola z dcér Áronových, ktorej bolo meno Alžbeta. 6 Obidvaja boli spravedliví pred Bohom chodiac vo všetkých prikázaniach a ustanoveniach Pánových bezúhonní. 7 A nemali dieťaťa, pretože Alžbeta bola neplodná, a boli už obidvaja pokročilí vo svojich dňoch. 8 A stalo sa, keď konal kňazskú službu v poriadku svojej triedy pred Bohom, 9 že podľa obyčaje kňazského úradu dostal losom, aby kadil, vojdúc do chrámu Pánovho. 10 A všetko množstvo ľudu modlilo sa vonku v hodinu kadenia. 11 A ukázal sa mu anjel Pánov stojac po pravej strane oltára na kadenie. 12 A keď ho uvidel Zachariáš zľakol sa, a bázeň pripadla na neho. 13 Ale anjel mu povedal: Neboj sa, Zachariášu lebo tvoja prosba je vyslyšaná, a tvoja manželka, Alžbeta, ti porodí syna, a nazovieš jeho meno Ján. 14 A budeš mať radosť a plesanie, a mnohí sa budú radovať jeho narodeniu; 15 lebo bude veľký pred Pánom a vína ani nijakého nápoja opojného nebude nikdy piť a Svätým Duchom bude naplnený ešte od života svojej matky. 16 A mnohých zo synov Izraelových obráti k Pánovi, ich Bohu. 17 A on sám pojde pred ním v duchu a v moci Eliášovej obrátiť srdcia otcov na deti a neposlušných k rozumnosti spravedlivých, aby prihotovil Pánovi pripravený ľud. 18 A Zachariáš povedal anjelovi: Po čom to poznám? Lebo ja som už starý, aj moja manželka je pokročilá vo svojich dňoch. 19 Vtedy odpovedal anjel a riekol mu: Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný na to, aby som hovoril s tebou a zvestoval ti tieto radostné veci. 20 Nuž hľa, budeš mlčať, nemý, a nebudeš môcť prehovoriť až do toho dňa, keď sa to všetko stane, pretože si neuveril mojim slovám, ktoré sa naplnia svojím časom. 21 A ľud očakával Zachariáša a divil sa, keď predlieval v chráme. 22 A keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť, a poznali, že videl videnie v chráme, lebo im dával náveštie a zostal nemý. 23 A stalo sa, keď sa vyplnily dni jeho bohoslužby, že odišiel do svojho domu. 24 A po tých dňoch počala Alžbeta, jeho manželka, a kryla sa päť mesiacov 25 a hovorila: Takto mi učinil Pán vo dňoch, v ktorých pohliadol na mňa, aby odňal moje pohanenie medzi ľuďmi.

Vtelenie sa Syna Božieho.

26 Potom v šiestom mesiaci bol poslaný anjel Gabriel od Boha do galilejského mesta, ktorému je meno Nazaret, 27 k panne, zasnúbenej mužovi, ktorému bolo meno Jozef, z domu Dávidovho, a meno panny bolo Mária. 28 A keď vošiel ku nej anjel, povedal: Raduj sa, obdarená milosťou! Pán s tebou, ty požehnaná medzi ženami! 29 A ona vidiac ho zľakla sa nad jeho rečou a rozmýšľala, jaký to má byť pozdrav. 30 Ale anjel jej povedal: Neboj sa Mária, lebo si našla milosť u Boha 31 a hľa, počneš v živote a porodíš syna a nazovieš jeho meno Ježiš. 32 Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. A Pán Bôh mu dá trón Dávida, jeho otca, 33 a bude kraľovať nad domom Jakobovým až na veky, a jeho kráľovstvu nebude konca. 34 A Mária povedala anjelovi: Jako sa to stane, keď neznám muža? 35 A anjel odpovedal a riekol jej: Svätý Duch prijde na teba, a moc Najvyššieho ti zatôni, a preto aj to splodené sväté bude sa volať Syn Boží. 36 A hľa, Alžbeta, tvoja pokrevná, aj ona počala syna vo svojej starobe, a toto jej je už šiesty mesiac, tej, ktorú volajú neplodnou, 37 lebo u Boha nebude nemožným niktoré slovo. 38 Vtedy povedala Mária: Hľa, som dievka Pánova; nech sa mi tedy stane podľa tvojho slova. A anjel odišiel od nej.

Mária u Alžbety a jej chválospev.

39 A v tých dňoch vstala Mária a ponáhľajúc sa išla na vrchy, do mesta Júdovho. 40 A vošla do domu Zachariášovho a pozdravila Alžbetu. 41 A stalo sa, keď počula Alžbeta pozdrav Máriin, že poskočilo nemluvňa v jej živote, a Alžbeta bola razom naplnená Svätým Duchom 42 a zvolala veľkým hlasom a riekla: Požehnaná ty medzi ženami a požehnaný plod tvojho života! 43 Odkiaľ mi to, aby prišla ku mne matka môjho Pána?! 44 Lebo hľa, jako zavznel hlas tvojho pozdravu v moje uši, s plesotom poskočilo nemluvňa v mojom živote, 45 a blahoslavená tá, ktorá uverila, lebo sa naplní to, čo jej bolo hovorené od Pána. 46 A Mária riekla: Moja duša zvelebuje Pána, 47 a môj duch plesá nad Bohom, mojím Spasiteľom 48 pretože pohliadol na poníženie svojej dievky. Lebo hľa, odteraz ma budú blahoslaviť všetky pokolenia, 49 pretože mi učinil veľké veci ten Mocný, a sväté je jeho meno, 50 a jeho milosrdenstvo do pokolení a pokolení tým, ktorí sa ho boja. 51 Dokázal silu svojím ramenom, rozptýlil pyšných mysľou ich srdca, 52 svrhnul mocnárov s trónov a povýšil ponížených, 53 lačných naplnil dobrými vecami a bohatých poslal preč prázdnych. 54 Zaujal sa Izraela, svojho služobníka, aby sa rozpamätal na svoje milosrdenstvo, 55 tak ako hovoril našim otcom, na milosrdenstvo, sľúbené Abrahámovi a jeho semenu na večnosť. 56 A Mária zostala s ňou asi tri mesiace a potom sa navrátila do svojho domu.

Narodenie Jána Krstiteľa.

57 A Alžbete sa naplnil čas, aby porodila, i porodila syna. 58 A počuli okolní súsedia i jej príbuzní, že jej učinil Pán svoje veľké milosrdenstvo, a radovali sa s ňou. 59 Potom stalo sa ôsmeho dňa, že prišli obrezať dieťatko a volali ho po mene jeho otca Zachariášom. 60 Ale jeho matka odpovedala a riekla: Nie, ale sa bude volať Ján. 61 A povedali jej: Veď nie je nikoho z tvojho príbuzenstva, kto by sa volal tým menom! 62 A dávali náveštie jeho otcovi, jako by asi chcel, aby sa volal. 63 A on si vypýtal tabuľku a napísal: Ján je jeho meno. A všetci sa divili. 64 A naskutku sa otvorily jeho ústa i jeho jazyk, a hovoril dobrorečiac Bohu. 65 Vtedy prišla bázeň na všetkých, ktorí bývali okolo nich, a po celom tom vrchovatom kraji judskom hovorilo sa o všetkých týchto veciach. 66 A všetci, ktorí to počuli, složili to vo svojom srdci a hovorili: Čo to len bude z toho dieťaťa! A ruka Pánova bola s ním.

Zachariášovo proroctvo.

67 A Zachariáš, jeho otec, bol razom naplnený Svätým Duchom a prorokoval: 68 Požehnaný Pán Bôh Izraelov, že navštívil a učinil vykúpenie svojmu ľudu 69 a vyzdvihol nám roh spasenia v dome Dávida, svojho služobníka, - 70 jako hovoril skrze ústa svojich svätých od veku prorokov - 71 spasenie z moci našich nepriateľov a z ruky všetkých tých, ktorí nás nenávidia, 72 aby učinil milosrdenstvo našim otcom a rozpamätal sa na svoju svätú smluvu, 73 na prísahu, ktorú prisahal Abrahámovi, nášmu otcovi, že nám dá, 74 aby sme vytrhnutí súc z ruky svojich nepriateľov slúžili jemu bez strachu 75 v svätosti a v spravedlivosti pred ním po všetky dni svojho života. 76 A ty, dieťatko, budeš sa volať prorokom Najvyššieho, lebo pojdeš pred tvárou Pánovou prihotoviť jeho cesty, 77 dať jeho ľudu známosť spasenia, záležajúceho v odpustení ich hriechov 78 pre vnútornosti milosrdenstva nášho Boha, ktorými nás navštívil východ z výsosti, 79 aby sa ukázal tým, ktorí sedia vo tme a v tôni smrti, aby upravil naše nohy na cestu pokoja. 80 A dieťatko rástlo a silnelo duchom a bolo na pustinách až do dňa svojho ukázania sa Izraelovi.