1. kapitola
Druhá epištola svätého Pavla Tesaloničanom
Pozdrav. Apoštol ďakuje Bohu za vzrast viery a lásky medzi bratmi, ktorým po súžení kynie odpočinok a ich protivníkom zahynutie.
1Pavel, Silván a Timoteus cirkvi Tesaloničanov v Bohu, našom Otcovi, a v Pánu Ježišu Kristovi: 2milosť vám a pokoj od Boha, nášho Otca, a od Pána Ježiša Krista. 3Podlžni sme ďakovať vždycky Bohu za vás, bratia, ako je slušné, pretože veľmi rastie vaša viera, a množí sa láska jedného každého všetkých vás naproti jedendruhému, 4takže my sami sa chválime vami v cirkviach Božích ohľadne vašej trpezlivosti a viery vo všetkých vašich prenasledovaniach a súženiach, ktoré znášate, 5čo je zjavným dôkazom spravedlivého súdu Božieho, aby ste boli učinení hodnými kráľovstva Božieho, za ktoré aj trpíte, 6akže je ináče spravedlivé u Boha odplatiť tým, ktorí vás sužujú, súžením 7a vám súženým odpočinutím s nami, keď sa zjaví Pán Ježiš s neba s anjelmi svojej moci, 8v plamennom ohni dávajúc pomstu tým, ktorí neznajú Boha, a tým, ktorí neposlúchajú evanjelia nášho Pána Ježiša Krista, 9ktorí ponesú pomstu, večné zahynutie, preč od tvári Pánovej a od slávy jeho mocnosti, 10keď prijde, aby bol oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých, ktorí uverili (lebo sa uverilo nášmu svedoctvu u vás), v ten deň. 11Tým cieľom sa aj vždycky modlíme za vás, že by vás náš Bôh učinil hodnými toho povolania a naplnil každou záľubou na dobrotivosti a skutkom viery v moci, 12aby bolo oslávené meno našeho Pána Ježiša Krista vo vás a vy v ňom podľa milosti nášho Boha a Pána Ježiša Krista.